Klinika oftalmológie LF UK a UN Bratislava, LFUK, http://www.fmed.uniba.sk/index.php?id=2198

Operácia šedého zákalu - katarakty, je jedným z najrozšírenejších operačných postupov.

V texte je prehľad katarákt a operačných postupov.

Vo videu demonštrujeme staršie typy operácií, intra a extrakapsulárnu formu extrakcie katarakty.                                                                                 

Jedným zo spôsobov podania lieku pri očných ochoreniach je injekčné podávanie do sklovca (intravitreálne). Využíva sa pri mnohých ochoreniach žltej škvrny sietnice (makuly) a sietnice s cieľom zlepšenia videnia a/alebo zastavenia progresie zhoršovania ostrosti videnia a slepoty.                                                               

Neuro-oftalmológia sa zameriava na choroby nervového systému, ktoré ovplyvňujú videnie, kontrolu pohybov očí alebo pupilárne reflexy. Neuroftalmológovia často vidia pacientov s komplexným ochorením viacerých systémov.
Častokrát práve oftalmológ vidí pacienta s príznakmi, ktoré nie sú typické len pre oftalmológiu a práve preto musí uzko spolupracovať aj s inými odbormi ako neurológia, či neurochirurgia.

Očná aplikačná cesta sa využíva na liečbu mnohých očných chorôb alebo iných patologických stavov postihujúcich daný orgán (alergia, zápal, glaukóm, poranenia oka, vlhká, vekom podmienená degenerácia makuly, diabetický makulárny edém).                                                                                         

Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat. retina). Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. Rohovka (lat. cornea) a šošovka (lat. lens) pomáhajú lúč svetla spojiť a zaostriť na zadnú stenu oka - sietnicu. Toto svetlo potom spôsobuje chemické premeny vo svetlocitlivých bunkách (tyčinky a čapíky), ktoré vysielajú nervové impulzy zrakovým nervom (lat. nervus opticus) do mozgu.

Starnutím dochádza k zmenám takmer vo všetkých štruktúrach ľudského tela nevynímajúc ani ľudské oko. Zmeny na očných tkanivách sú súčasťou prejavov opotrebovanosti tkanív a orgánov človeka všeobecne. Medzi najrozšírenejšie zmeny a choroby oka v starobe patrí presbyopia, vekom podmienená degenerácia makuly, katarakta, glaukóm a cievne ochorenia sietnice.

Diabetická retinopatia stále predstavuje vážne riziko pre zníženie zrakovej funkcie. Vývoj zmien oka v dôsledku hyperglykémie je závislý od mnohých faktorov, podľa závažnosti je rozdelený na 3 klinické a jedno subklinické – fluorofotometrické štádium. Jednoduchá, neproliferatívna diabetická retinopatia prechádza do štádia pokročilej jednoduchej, tiež neproliferatívnej, pri k torej keď sa vytvárajú na sietnici časti s poškodenou perfúziou. Hypoxická sietnica následne vyvolá neovaskularizáciu, čím proces prejde do proliferatívneho štádia.

Trauma oka je jedna z najmenej rozpoznaných príčin straty zraku vo svete. Tupá alebo penetrujúca trauma môže viesť ku strate zraku cestou komplikovanej katarakty alebo šedého zákalu. Etiológia zranení oka závisí nielen od „miesta činu“, to znamená rozdielna v meste a na vidieku, ale je charakteristická pre rôzne krajiny a regióny sveta a zároveň je rozdielna pre jednotlivé socioekonomické triedy.

Sietnica je neurosenzorická vrstva oka, ktorou vnímame fotóny odrazeného svetla z okolitého sveta. Sietnica má veľmi vysoké nároky na kyslík a živiny, čomu je prispôsobená aj jej cievne zásobenie. Mnohé získané ochorenia sietnice sú spôsobené práve poruchou v jej cievnom zásobovaní, čím sietnica trpí ischémiou. Najčastejšie získanou príčiny ochorenia sietnice sú hypertenzná retinopatia, diabetická retinopatia, vekom podmienená degenerácie makuly, oklúzie sietnicových ciev, odlúpenia sietnice a mnohé iné.

Glaukómová choroba je v súčasnosti charakterizovaná ako chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu (TZN), vrstvy nervových vlákien sietnice (VNV) a zorného poľa (ZP). Ochorenie vedie k strate gangliových buniek, čo spôsobuje progresívnu stratu videnia a často vedie k slepote. Podľa údajov z roku 2000 na svete trpelo glaukómom 67 miliónov ľudí, z toho v Európe 9,25 milióna ľudí, pričom liečených bolo 4,6-6,9 milióna ľudí. V roku 2020 bude 11 miliónov ľudí slepých z dôvodu glaukómovej neuropatie. Rozšírenosť ochorenia v rôznych krajinách varíruje od 1-3% populácie. V rozvojových krajinách predstavuje glaukóm 13 % zo všetkých oslepnutí.