Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál LFUK v Bratislave
Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského v Bratislave
Projekt MEFANET (MEdical FAculties Educational NETwork)

Oftalmológia, optometria

Zoradené podľa: priorita a čas poslední úpravy
Ísť na stránku: 1 2

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 1. časť

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 1. časť

V poslednom období so zavedením nemocničných počítačových sietí vznikajú celé systémy určené pre zdravotnícke zariadenia, ktoré umožňujú archivovanie a j elektronický prenos zdravotníckej dokumentácie, obrázkov, spracovanie údajov pre poisťovne, objednávanie liekov a pomôcok (tzv. NIS – Nemocničný informačný systém). V súčasnosti sú k dispozícii štandardizované protokoly aj pre prenos statických obrazových dát po elektronickej sieti. Napríklad RTG, CT, UZV alebo MRI obrazová dokumentácia je elektronicky aj archivovaná a po prihlásení sa do siete je dostupná lekárom v rámci nemocničnej dokonca aj medzinemocničnej siete. Fyzické RTG snímky sa realizujú iba výnimočne, najčastejšie sa ale s papirovou dokumentáciou zasielame nález na CD nosiči s obrázkami. V súčasnosti ešte nie je možný všeobecný prístup a archivácia videosekvencií na rozdiel od prístupu k statickým obrázkom (fotografiám).
Niektoré protokoly vyžadujú k prehliadaniu konkrétny software, ktorý nie je vždy kompatibilný napríklad na inom pracovisku, ktoré chce dokumentáciu preštudovať. Zásadnou nevýhodou všetkých informačných systémov pre reprodukciu obrazových dát je ich vysoká nadobúdacia cena, ale je to trend získavania informácií v budúcnosti. Tieto trendy zaznamenávame aj v oftalmológii (očné lekárstvo).
Podmienkou liečby je vždy zistenie správnej diagnózy. Pri vyšetrení oka a jeho okolitých štruktúr vždy dodržiavame určitý postup, ktorý bol stanovený na základe skúseností a svojou logickou stavbou vedie k správnemu medicínskemu mysleniu, kde sa snažíme odlíšiť podstatné od nedôležitého a v konečnom dôsledku vieme zoradiť jednotlivé symptómy do konkrétneho ochorenia. Všetky zistené anamnestické údaje zaznamenávame a na tomto podklade sa lekár rozhodne pre ďalšie funkčné a morfologické vyšetrovacie postupy pred stanovením konečnej diagnózy a liečbou. Vyšetrenie objektívnych zmien a funkcií zrakového orgánu sa skladá zo základných funkčných a morfologických vyšetrovacích metód a zo špeciálnych vyšetrení.
V očnom lekárstve v rámci vyšetrenia zrakového orgánu dodržiavame osvedčené postupy, orientačne pacienta prezeráme pri dennom svetle, sledujeme aj zmeny na pomocných orgánoch oka, nasleduje vyšetrenie pri bočnom svetle fokálnym vyšetrením predného segmentu a vyšetrenie ukončíme vyšetrením očného pozadia. Vyšetrenie je vždy doplnené o potrebné špeciálne postupy aj vyšetrenie zrakových funkcií vždy oboch očí.
Pri použití jednotlivých vyšetrovacích metód v oftalmológii vždy zohľadňujeme ďalšie parametre špecificky relevantné pri využití zobrazenia:
• veľkosť rizika pre pacienta
• stupeň invazívnosti
• dávka ionizujúceho žiarenia
• stupeň komfortu pre pacienta
• veľkosť a presnosť zariadenia
• schopnosť zobrazenia anatomických a fyziologických štruktúr
• finančná náročnosť výkonu
 

 
autor: Alena Furdová, Paulína Justusová | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 1107x | publikované: 16.12.2015 | posledné úpravy: 16.12.2015

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 2. časť

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 2. časť

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka slúžia na získavanie údajov napríklad o terči zrakového nervu, sietnici. U niektorých prípadov potrebujeme v rámci stanovenia diagnózy sledovať aj priebeh zmien v časovom intervale. Sú to tieto metódy:
- fotografia očného pozadia kamerou
- dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie
- fluoresceínová angiografia
- indocyanínová angiografia
- skenovacia laserová oftalmoskopia
- optická koherenčná tomografia (OCT)
- Heidelbergský retinálny tomograf (HRT)
- analyzátor nervových vlákien - Nerve fiber Analyzer (GDx)
- analyzátor hrúbky sietnice – Retinal Thickness Analyzer (RTA)

 

 
autor: Alena Furdová, Paulína Justusová | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 1069x | publikované: 16.12.2015 | posledné úpravy: 16.12.2015

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 3. časť - ultrazvuk

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 3. časť - ultrazvuk

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa vo Veľkej Británii a Japonsku objavili prvé lekárske ultrazvukové prístroje pre dvojrozmerné zobrazenie. Prakticky v rovnakom čase sa začali objavovať ultrazvukové metódy založené na Dopplerovom princípe, ktoré umožňujú zisťovať smer a rýchlosť pohzňybyod štruktúr odrážajúcich ultrazvuk. V poslednej dobe sa ultrazvuková diagnostika využíva stále vo väčšej miere vzhľadom na nízke riziko pre pacienta pri vyšetrení.
Fyzikálne princípy diagnostického ultrazvuku
Ultrazvuk je akustické vlnenie s frekvenčným spektrom mezi 20 kHz a 1 GHz, teda s frekvenciou nad hranicou počutia. K lekárskemu využitiu je vhodné frekvenčné pásmo 2 až 30 MHz. Vysielanie ultrazvukového signálu z diagnostickej sondy do tela pacienta má za následok šířenie pozdĺžnej tlakovej vlny. Častice hmotného prostredia kmitujú okolo svojej rovnovážnej polohy, čím dochádza k prenosu energie. Pri každej interakcii vlny s tkanivom jednotlivých orgánov je časť signálu pohltená v tkanive, časť rozptýlená a časť odrazená. Takto zoslabený signál možno po výstupe z tela pacienta merať a získať tak celkovú informáciu o akustických vlastnostiach vyšetrovaného tkaniva.
K prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú je potrebný určitý čas, ktorý je charakteristický pre každé prostredie. Pri prechode vlnenie prostredím sa jeho intenzita znižuje a dochádza k útlmu, pričom sa uplatňuje mechanizmus absorpcie a rozptylu. Absorbcia znamená zníženie intenzity premenou akustickej energie na teplo. Rozptyl je zníženie intenzity vĺn odrazom, ohybom a lomom vlnenia na negomogenitách prostredia.
Rýchlosť šírenia (fázová rýchlosť) vyjadruje čas potrebný k prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú a je charakteristická pre každé prostredie. Rýchlosť šírenia ultrazvuku v jednotlivých štruktúrach oka je rozlična, napríklad:
- voda – 1480 m/s
- komorová voda – 1532 m/s
- sklovec – 1532 m/s
- mäkké tkanivá – 1550 m/s
- rohovka – 1620 m/s
- šošovka – 1641 m/s
- kosť – 3500 m/s
V rámci oftalmológie sa používajú sondy priame, prispôsobené pre kontaktné alebo imeryné spôsoby vyšetrenia najčastejšie s frekvenciou ultrazvuku od 8 do 12 MHz. Pre zobrazenie v A mode sa používajú nefokusované sondy o priemere 5mm. Priemer fokusovanej sondy pre B zobrazenie býva 10 mm. V bežnej klinickej praxi sa najčastejšie využíva A a B mod (A, B scan) zobrazenia.
 

 
autor: Alena Furdová, Paulína Justusová | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 969x | publikované: 16.12.2015 | posledné úpravy: 16.12.2015

Toxoplazmóza a toxokaróza - ako sa prejaví ochorenie v oku u človeka?

Toxoplazmóza a toxokaróza - ako sa prejaví ochorenie v oku u človeka?

Spolužitie človeka a mačky či psa prináša potešenie a úžitok obom stranám. Pri zanedbaní starostlivosti o zdravie zvieraťa a vlastnú hygienu sa však spolužitie môže odmeniť aj menej priaznivými dôsledkami na zdraví. Vo vzťahu k mačkám je najviac asi známa toxoplazmóza, z hľadiska premorenia populácie v tomto smere vysoko vedie toxokaróza. Tieto ochorenia môžu mať vplyv aj na zrak, a to si už z nás málokto uvedomí a keď je „neskoro“, tak sa čudujeme, že čo sa to v tom našom oku vlastne deje...
Toxoplazmóza je ochorenie spôsobené infekciou parazitickým prvokom Toxoplasma gondii, obligátne intracelulárnym parazitom. Ochorenie vytvára širokú škálu príznakov u ľudí, cicavcov a u rôznych druhov vtákov.
Toxokaróza je parazitárne ochorenie psov a mačiek, prenosné na človeka. Pôvodcom ochorenia je Toxocara canis u psov a Toxocara cati u mačiek. Sú to červy patriace do kmeňa Nematodes.
 

 
autor: Alena Furdová, Ján Juhás | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 1075x | publikované: 16.12.2015 | posledné úpravy: 16.12.2015

Genetické aspekty malígneho melanómu uvey

Genetické aspekty malígneho melanómu uvey

Identifikácia včasných diagnostických biomarkerov, ktorá umožní identifikáciu vysoko rizikových pacientov pred vznikom rozvinutých štádií ochorenia umožní ich cielenú, personalizovanú liečbu.

Rozvojom nových metód v oblasti cytogenetiky a molekulovej biológie sa veľmi rýchlo rozrastajú poznatky o chromozómových abnormalitách, molekulových zmenách a regulátoroch bunkového cyklu. Viaceré chromozómové abnormality a zmeny v regulátoroch bunkového cyklu predstavujú významné prognostické faktory MMU.

Práca uvádza poznatky o základoch alterácie génov, proteínov, signálnych dráh súvisiacich s malígnou transformáciou bunky, chromozómových abnormalitách, informáciu o epigenetickej deregulácii expresie tumor-supresorových génov a génov podieľajúcich sa na procesoch metastázovania.

 

 Podporené grantom KEGA 008-UK - 4/2014

 
autor: Alena Furdová, Božena Smolková, Zuzana Svetlošáková, Kristína Horkovičová, Pavel Babál, Daniel Bohmer, Zoltán Oláh | odbor: Biológia, Oftalmológia, optometria, Onkológia, radioterapia | zobrazené: 3104x | publikované: 1.5.2014 | posledné úpravy: 29.5.2014

PREHĽAD FYZIOLOGICKÝCH FUNKCIÍ ORGÁNU ZRAKU

PREHĽAD FYZIOLOGICKÝCH FUNKCIÍ ORGÁNU ZRAKU

Zrak poskytuje vyše 80 % informácií o okolitom svete. Informuje o tvare, veľkosti, detailov a pohybu predmetov, ďalej o ich jase, čierno-bielom i farebnom kontraste a aj o ich rozmiestnení v priestore. Zrak vplýva aj na udržanie biorytmu.

Podporené grantom KEGA 008-UK - 4/2014.

 
autor: Zoltán Oláh, Alena Furdová, Vladimír Krásnik | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 2109x | publikované: 20.5.2014 | posledné úpravy: 21.5.2014

Suché oko

Suché oko

Syndróm suchého oka (dry eye syndrom) je v poslednom čase jedno z ochorení, ktorému ešte donedávna nikto nevenoval veľkú pozornosť a taktiež nebola vytvorená presná definícia na presné celosvetové stanovenie tejto diagnózy. Ako sa však do popredia začali dostávať elektronické zariadenia, hlavne počítač, čoraz viac ľudí začalo mať ťažkosti ako rezanie a pálenie. Pri tomto zvyšujúcom sa trende bola pred 10 rokmi vytvorená jednotná klasifikácia. Táto nová diagnóza sa začala čoraz viac skúmať a samozrejme sa hľadali jednoduché diagnostické postupy, ktoré by každý pacient mohol podstúpiť a zároveň by tieto pre neho neboli traumatickým zážitkom.

 
autor: Alena Furdová, Kristína Horkovičová, Ivana Krčová, Zoltán Oláh, Andrej Fogelton | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 2440x | publikované: 22.4.2014 | posledné úpravy: 22.4.2014

Rohovka - 2. časť - KERATOPLASTIKA - LAMELÁRNA

Rohovka - 2. časť -  KERATOPLASTIKA - LAMELÁRNA

Lamelárna keratoplastika je typ keratoplastiky, pri ktorom je selektívne odstránená predná časť rohovky pri rôznych patologických zmenách spôsobujúcich ulcerácie, jazvenie alebo iné zmeny povrchu.

V prílohe uvádzame výučbový film, v ktorom je názorne dokumentovaná lamelárna keratoplastika metódou, ktorá sa v minulosti, keď ešte neboli dotupné laserové techniky, používala.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014.

 

 
autor: Ivajlo Popov, Zoltán Oláh, Alena Furdová | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 3131x | publikované: 4.4.2014 | posledné úpravy: 4.4.2014

Rohovka - 3. časť - KERATOPLASTIKA - PERFORAČNÁ

Rohovka - 3. časť -  KERATOPLASTIKA - PERFORAČNÁ

Mnohé ochorenia rohovky, napríklad degeneratívne choroby (Fuchsova dystrofia), poúrazové stavy alebo pooperačné komplikácie, vedú k zníženej transparencii rohovky a často jedinou liečbou je transplantácia darcovskej rohovky.

V priloženou videu uvádzame priebeh operácie - prípravu darcovského štepu a samotnú transplantáciu rohovky.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014.

 

 
autor: Alena Furdová, Konštantín Peško, Ivajlo Popov, Zoltán Oláh | odbor: Anatómia, Oftalmológia, optometria | zobrazené: 5315x | publikované: 4.4.2014 | posledné úpravy: 4.4.2014

Rohovka - 1.časť

Rohovka - 1.časť

Prezentácia - klinický seminár

V práci sa rozoberá anatómia a základné ochorenia rohovky, možnosti liečby a operačné postupy,  napríklad aj pri refrakčných operáciách.

Steny očnej gule tvoria 3 vrstvy.
 Vonkajšia vrstva (tunica fibrosa bulbi) - vonkajší väzivový obal očnej gule -  tvorí ju očné bielko (skléra) a rohovka, pozostávajúce z tuhého, kolagénového väziva.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014 

 
autor: Alena Furdová, Ivajlo Popov | odbor: Oftalmológia, optometria | zobrazené: 3218x | publikované: 31.3.2014 | posledné úpravy: 31.3.2014
Ísť na stránku: 1 2