Oftalmológia, optometria

Ochorenia sietnice

Autor: Ivajlo Popov

anotačný obrázok

Sietnica je neurosenzorická vrstva oka, ktorou vnímame fotóny odrazeného svetla z okolitého sveta. Sietnica má veľmi vysoké nároky na kyslík a živiny, čomu je prispôsobená aj jej cievne zásobenie. Mnohé získané ochorenia sietnice sú spôsobené práve poruchou v jej cievnom zásobovaní, čím sietnica trpí ischémiou. Najčastejšie získanou príčiny ochorenia sietnice sú hypertenzná retinopatia, diabetická retinopatia, vekom podmienená degenerácie makuly, oklúzie sietnicových ciev, odlúpenia sietnice a mnohé iné.

Indikácie podávania injekcií do sklovca pri degeneratívnych ochoreniach sietnice a makuly

Autor: Alena Furdová, Pavol Kusenda

anotačný obrázok

Jedným zo spôsobov podania lieku pri očných ochoreniach je injekčné podávanie do sklovca (intravitreálne). Využíva sa pri mnohých ochoreniach žltej škvrny sietnice (makuly) a sietnice s cieľom zlepšenia videnia a/alebo zastavenia progresie zhoršovania ostrosti videnia a slepoty.                                                               

Glaukómové ochorenie

Autor: Sylvia Ferková

anotačný obrázok

Glaukómová choroba je v súčasnosti charakterizovaná ako chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu (TZN), vrstvy nervových vlákien sietnice (VNV) a zorného poľa (ZP). Ochorenie vedie k strate gangliových buniek, čo spôsobuje progresívnu stratu videnia a často vedie k slepote. Podľa údajov z roku 2000 na svete trpelo glaukómom 67 miliónov ľudí, z toho v Európe 9,25 milióna ľudí, pričom liečených bolo 4,6-6,9 milióna ľudí. V roku 2020 bude 11 miliónov ľudí slepých z dôvodu glaukómovej neuropatie. Rozšírenosť ochorenia v rôznych krajinách varíruje od 1-3% populácie. V rozvojových krajinách predstavuje glaukóm 13 % zo všetkých oslepnutí.

Kapitoly z detskej oftalmológie

Autor: Dana Tomčíková

Práca podáva základné informácie o pediatrickej oftalmológii. Učebný text pre 5.ročník všeobecného lekárstva, zubného lekárstva.                                                                                                                                                                                                                

Možnosti 3D tlače a bioprintingu v oftalmológii

Autor: Denisa Jurenová, Andrej Thurzo, Alena Furdová

anotačný obrázok

Trojdimenzionálna (3D) tlač zažíva v posledných rokoch na celom svete prudký vzostup, ale jej začiatky sa viažu k 80-tym rokom minulého storočia. Technológia sa neustále vyvíja a zlepšuje, čo prináša možnosť vyrábať širšie spektrum trojrozmerných modelov z rôznych typov materiálov. 3D tlač sa z pôvodne priemyselného využitia úspešne implementuje od 90-tych rokov minulého storočia v oblastiach medicíny a uplatnenie nachádza aj v oftalmológii. 3D modely umožňujú zhmotnenie skutočných priestorových anatomických pomerov zdravých aj patologických štruktúr, čím sa modely stávajú novým typom zobrazovacej metódy, ktorá sa uplatňuje vo vzdelávaní pacientov a ich príbuzných, študentov medicíny, zdravotníkov. Zobrazovanie má svoju úlohu aj v predoperačnom plánovaní, kedy si chirurgovia môžu vopred dohodnúť postup a poznanie štruktúr môže urýchliť trvanie zákroku. Za pomoci 3D tlače môžeme navrhnúť a zostrojiť rôzne individualizované pomôcky na mieru pacientov alebo pre špecifické potreby lekárov, simulátory na trénovanie zákrokov a lacnejšie, ľahko prenosné verzie vybraných diagnostických prístrojov. Rozvoj nastáva aj v technológii bioprintingu, vďaka ktorej bude v budúcnosti možné tlačiť rohovky a sietnice pre potreby transplantácií pacientom.

3D tlač sme uplatnili aj v zložitom procese plánovania liečby malígneho melanómu uveálneho traktu stereotaktickou rádiochirurgiou. Stereotaktická rádiochirurgia je efektívny spôsob liečby uveálneho melanómu, ale proces jej plánovania je náročný. V snahe zefektívniť plánovanie ožarovania melanómu sme pomocou 3D tlačiarne s dvomi extrudérmi vytvorili dvojfarebné modely s farebným zvýraznením patologickej štruktúry. Modely preniesli 2D informácie z počítačovej tomografie do reálneho 3D priestoru s možnosťou uchopenia modelu a reálneho uvedomenia si pomerov a umožnili aj názorné vzdelávanie.

Úvod do 3D tlače

Autor: Alena Furdová, Denisa Fialová, Michal Marko, Peter Leško

anotačný obrázok

3D tlač za svoje pomerne krátke obdobie existencie prešla pozoruhodným vývojom a jej ďalší rozvoj sa očakáva aj v budúcnosti. Svoje miesto našla v mnohých odvetviach priemyslu, kde sa často používa na vytváranie prvých prototypov pred samotnou výrobou. Vďaka zjednodušeniu procesu a lepšej cenovej dostupnosti niektorých tlačiarní dnes už existuje veľké množstvo domácich tlačiarní slúžiacich pre vlastné potešenie majiteľov. Okrem toho si svoju cestu razí aj v jednotlivých odvetviach medicíny, kde sa používa na plánovanie zákrokov, vzdelávanie, na výrobu medicínskych či dentálnych implantátov a pomôcok pre pacienta. Známe sú použitia 3D tlače v oblasti kraniofaciálnej chirurgie, neurochirurgie, kardiovaskulárnej chirurgie, stomatológie, ortopédie a traumatológie, ako aj v oftalmológii.

MOŽNOSTI ZOBRAZENIA FORMOU 3D TLAČE V OFTALMOLÓGII

Autor: Alena Furdová, Denisa Fialová(1), Adriána Furdová(1, 2), Robert Furda, Ing.(3), Michal Greguš, prof. RNDr. PhD.(3): 1) Klinika oftalmológie LFUK, BA, 2) Ústav simulačného a virtuálneho medicínskeho vzdelávania LFUK, BA, 3) Katedra informačných systémov, FMUK, BA

anotačný obrázok

3D tlač vďaka svojmu nesmierne rýchlemu pokroku v súčasnosti umožňuje vytvárať modely predmetov, štruktúr a tvarov, ktoré by nám pred pár mesiacmi pripadali takmer nemožné.
Vynález 3D tlače ponúkol ľudstvu úplne nový spôsob a možnosti a využitie aj v oblasti medicíny.

Práca prezentuje výsledky 3D tlače pri vužití v rámci tyvorby stereotaktického rádiochirurgickkého plánu ožiarenia pacienta s vnútroočným nádorom.

Podporené grantom KEGA 016UK-4/2018.

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 1. časť

Autor: Alena Furdová, Paulína Justusová

anotačný obrázok

V poslednom období so zavedením nemocničných počítačových sietí vznikajú celé systémy určené pre zdravotnícke zariadenia, ktoré umožňujú archivovanie a j elektronický prenos zdravotníckej dokumentácie, obrázkov, spracovanie údajov pre poisťovne, objednávanie liekov a pomôcok (tzv. NIS – Nemocničný informačný systém). V súčasnosti sú k dispozícii štandardizované protokoly aj pre prenos statických obrazových dát po elektronickej sieti. Napríklad RTG, CT, UZV alebo MRI obrazová dokumentácia je elektronicky aj archivovaná a po prihlásení sa do siete je dostupná lekárom v rámci nemocničnej dokonca aj medzinemocničnej siete. Fyzické RTG snímky sa realizujú iba výnimočne, najčastejšie sa ale s papirovou dokumentáciou zasielame nález na CD nosiči s obrázkami. V súčasnosti ešte nie je možný všeobecný prístup a archivácia videosekvencií na rozdiel od prístupu k statickým obrázkom (fotografiám).
Niektoré protokoly vyžadujú k prehliadaniu konkrétny software, ktorý nie je vždy kompatibilný napríklad na inom pracovisku, ktoré chce dokumentáciu preštudovať. Zásadnou nevýhodou všetkých informačných systémov pre reprodukciu obrazových dát je ich vysoká nadobúdacia cena, ale je to trend získavania informácií v budúcnosti. Tieto trendy zaznamenávame aj v oftalmológii (očné lekárstvo).
Podmienkou liečby je vždy zistenie správnej diagnózy. Pri vyšetrení oka a jeho okolitých štruktúr vždy dodržiavame určitý postup, ktorý bol stanovený na základe skúseností a svojou logickou stavbou vedie k správnemu medicínskemu mysleniu, kde sa snažíme odlíšiť podstatné od nedôležitého a v konečnom dôsledku vieme zoradiť jednotlivé symptómy do konkrétneho ochorenia. Všetky zistené anamnestické údaje zaznamenávame a na tomto podklade sa lekár rozhodne pre ďalšie funkčné a morfologické vyšetrovacie postupy pred stanovením konečnej diagnózy a liečbou. Vyšetrenie objektívnych zmien a funkcií zrakového orgánu sa skladá zo základných funkčných a morfologických vyšetrovacích metód a zo špeciálnych vyšetrení.
V očnom lekárstve v rámci vyšetrenia zrakového orgánu dodržiavame osvedčené postupy, orientačne pacienta prezeráme pri dennom svetle, sledujeme aj zmeny na pomocných orgánoch oka, nasleduje vyšetrenie pri bočnom svetle fokálnym vyšetrením predného segmentu a vyšetrenie ukončíme vyšetrením očného pozadia. Vyšetrenie je vždy doplnené o potrebné špeciálne postupy aj vyšetrenie zrakových funkcií vždy oboch očí.
Pri použití jednotlivých vyšetrovacích metód v oftalmológii vždy zohľadňujeme ďalšie parametre špecificky relevantné pri využití zobrazenia:
• veľkosť rizika pre pacienta
• stupeň invazívnosti
• dávka ionizujúceho žiarenia
• stupeň komfortu pre pacienta
• veľkosť a presnosť zariadenia
• schopnosť zobrazenia anatomických a fyziologických štruktúr
• finančná náročnosť výkonu
 

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 2. časť

Autor: Alena Furdová, Paulína Justusová

anotačný obrázok

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka slúžia na získavanie údajov napríklad o terči zrakového nervu, sietnici. U niektorých prípadov potrebujeme v rámci stanovenia diagnózy sledovať aj priebeh zmien v časovom intervale. Sú to tieto metódy:
- fotografia očného pozadia kamerou
- dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie
- fluoresceínová angiografia
- indocyanínová angiografia
- skenovacia laserová oftalmoskopia
- optická koherenčná tomografia (OCT)
- Heidelbergský retinálny tomograf (HRT)
- analyzátor nervových vlákien - Nerve fiber Analyzer (GDx)
- analyzátor hrúbky sietnice – Retinal Thickness Analyzer (RTA)

 

Zobrazovacie metódy v oftalmológii - 3. časť - ultrazvuk

Autor: Alena Furdová, Paulína Justusová

anotačný obrázok

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa vo Veľkej Británii a Japonsku objavili prvé lekárske ultrazvukové prístroje pre dvojrozmerné zobrazenie. Prakticky v rovnakom čase sa začali objavovať ultrazvukové metódy založené na Dopplerovom princípe, ktoré umožňujú zisťovať smer a rýchlosť pohzňybyod štruktúr odrážajúcich ultrazvuk. V poslednej dobe sa ultrazvuková diagnostika využíva stále vo väčšej miere vzhľadom na nízke riziko pre pacienta pri vyšetrení.
Fyzikálne princípy diagnostického ultrazvuku
Ultrazvuk je akustické vlnenie s frekvenčným spektrom mezi 20 kHz a 1 GHz, teda s frekvenciou nad hranicou počutia. K lekárskemu využitiu je vhodné frekvenčné pásmo 2 až 30 MHz. Vysielanie ultrazvukového signálu z diagnostickej sondy do tela pacienta má za následok šířenie pozdĺžnej tlakovej vlny. Častice hmotného prostredia kmitujú okolo svojej rovnovážnej polohy, čím dochádza k prenosu energie. Pri každej interakcii vlny s tkanivom jednotlivých orgánov je časť signálu pohltená v tkanive, časť rozptýlená a časť odrazená. Takto zoslabený signál možno po výstupe z tela pacienta merať a získať tak celkovú informáciu o akustických vlastnostiach vyšetrovaného tkaniva.
K prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú je potrebný určitý čas, ktorý je charakteristický pre každé prostredie. Pri prechode vlnenie prostredím sa jeho intenzita znižuje a dochádza k útlmu, pričom sa uplatňuje mechanizmus absorpcie a rozptylu. Absorbcia znamená zníženie intenzity premenou akustickej energie na teplo. Rozptyl je zníženie intenzity vĺn odrazom, ohybom a lomom vlnenia na negomogenitách prostredia.
Rýchlosť šírenia (fázová rýchlosť) vyjadruje čas potrebný k prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú a je charakteristická pre každé prostredie. Rýchlosť šírenia ultrazvuku v jednotlivých štruktúrach oka je rozlična, napríklad:
- voda – 1480 m/s
- komorová voda – 1532 m/s
- sklovec – 1532 m/s
- mäkké tkanivá – 1550 m/s
- rohovka – 1620 m/s
- šošovka – 1641 m/s
- kosť – 3500 m/s
V rámci oftalmológie sa používajú sondy priame, prispôsobené pre kontaktné alebo imeryné spôsoby vyšetrenia najčastejšie s frekvenciou ultrazvuku od 8 do 12 MHz. Pre zobrazenie v A mode sa používajú nefokusované sondy o priemere 5mm. Priemer fokusovanej sondy pre B zobrazenie býva 10 mm. V bežnej klinickej praxi sa najčastejšie využíva A a B mod (A, B scan) zobrazenia.