Základy morfológie orgánu zraku

Základné poznatky o morfológii zrakového orgánu:

1) anatómia pomocných orgánov oka - mihalnice, slzná žľaza, odvodné slzné cesty a slzný film, spojovka, okohybné svaly

2) anatómia očnej gule - obaly (3 vrstvy) očnej gule a anatomické štruktúry, ktoré vypĺňajú očnú guľu - šošovka, sklovec

3) charakteristika zrakového nervu a priebeh zrakovej dráhy

4) postup pri pitve očnej gule, výukový model oka

Centrálna ostrosť zraku a spôsoby jej vyšetrenia

Centrálna ostrosť zraku (COZ)

Lámavý (refrakčný) systém oka má za úlohu prenášať obrazy predmetov na sietnicu nášho oka. Rovnobežne prebiehajúce svetelné lúče odrážané z predmetov okolo nás majú byť lámané tak, aby obraz dopadol priamo na miesto najostrejšieho videnia. Na potrebné sústredenie lúčov svetela majú hlavný význam guľové lámavé (refrakčné) plochy rohovky a šošovky. Na celkovej sile lámavosti (refrakcie) sa podieľajú v menšej miere aj iné faktory, ako index lomu prostredia a vzdialenosti medzi jednotlivými plochami lámavého systému oka.
Vyšetrenie zrakovej ostrosti - zisťovanie kvality zrakového výkonu a porovnanie s fyziologickou normou je veľmi dôležité hodnotenie.
 

PREHĽAD FYZIOLOGICKÝCH FUNKCIÍ ORGÁNU ZRAKU

Zrak poskytuje vyše 80 % informácií o okolitom svete. Informuje o tvare, veľkosti, detailov a pohybu predmetov, ďalej o ich jase, čierno-bielom i farebnom kontraste a aj o ich rozmiestnení v priestore. Zrak vplýva aj na udržanie biorytmu.

Podporené grantom KEGA 008-UK - 4/2014.