Predpokladom emetropie je dokonalosť a vyváženosť lámavého systému oka.

Poruchy lámavosti (refrakcie) - ametropie -  sú stavy, kedy paralelné lúče nie sú koncentrované tak, aby obraz bol vytvorený presne na sietnici. U emetropického oka musí byť zachovaný správny pomer medzi lámavým systémom a dĺžkou oka. U očí ametropických je tento pomer porušený, obraz vzniká za alebo pred sietnicou. Ak lámavý systém nie je rotačne súmerný, nevzniká jednoduché ohnisko a vzniká astigmatizmus.

Krátky film vlastnej výroby zložený zo sekvencií, ktoré ukazujú zobrazenie oka a jeho častí pomocou očného biomikroskopu (tzv. štrbinovej lampy). Sekvencie sú uvádzané krátkym popisom, pre lepšie pochopenie je však potrebný komentár pedagóga.

Trauma oka je jedna z najmenej rozpoznaných príčin straty zraku vo svete. Tupá alebo penetrujúca trauma môže viesť ku strate zraku cestou komplikovanej katarakty alebo šedého zákalu. Etiológia zranení oka závisí nielen od „miesta činu“, to znamená rozdielna v meste a na vidieku, ale je charakteristická pre rôzne krajiny a regióny sveta a zároveň je rozdielna pre jednotlivé socioekonomické triedy.

Prvý deň  stáže z oftalmológie na Klinike oftalmológie LFUK si zopakujú študenti anatómiu oka a prakticky majú možnosť vykonať pitvu prasacieho oka, ktoré je fixované vo formole.

V priloženom texte uvádzame postup.

Priložené video dokumentuje postup pri pitve oka; na praktických cvičeniach používame na demonštráciu prasacie oči fixované vo formole.

Fotodokumentácia objasňuje štruktúru a charakter šošovky.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014

Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat. retina). Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. Rohovka (lat. cornea) a šošovka (lat. lens) pomáhajú lúč svetla spojiť a zaostriť na zadnú stenu oka - sietnicu. Toto svetlo potom spôsobuje chemické premeny vo svetlocitlivých bunkách (tyčinky a čapíky), ktoré vysielajú nervové impulzy zrakovým nervom (lat. nervus opticus) do mozgu.

Správna činnosť zrakového orgánu pomáhala už pračlovekovi lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam života. Dobré videnie bolo preto odpradávna považované za mimoriadne dôležitú vlastnosť človeka (tzv. „orlie oči“). Avšak možnosť napraviť nedostatky a získať potrebnú kvalitu ostrosti zraku človek objavil až v podstatne neskoršom období. Až v druhej polovici 13. stor. vynašiel okuliare františkánsky mních, angličan Roger Bacon (1214 – 1294). Okuliare ľudia dlhé stáročia kupovali len na základe subjektívnej skúšky. Až na prelome 19. a 20. stor. sa okuliare začali zhotovovať už na odbornom základe. Súčasne sa vyvinula aj technika diagnostiky chýb lámavosti (refrakcie) oka.

Vpráci rozoberáme základné chyby lámavého systému oka - refrakčné chyby a uvádzame prístup ku korekcii lámavých (refrakčných) chýb oka