Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Alergiou trpí značná časť populácie vyspelých krajín, štatistiky uvádzajú až okolo 30 %, čo ostro kontrastuje so situáciou spred 50 a viac rokmi, kedy alergia nedosahovala ani úroveň 5 %. Kde hľadať príčinu tohto stavu? Odborníci tento stav vysvetľujú predovšetkým zmenami v hygienickom štandarde, ktorý sa podstatne zlepšil, zmenami v početnosti rodín, výžive, znečistením ovzdušia, očkovaním, nadmerným užívaním antibiotík, čo všetko spôsobuje, že Th1-imunitná odpoveď sa nie dostatočne často a intenzívne aktivuje a nestačí vyvažovať zase nadmerne aktivovanú Th2 imunitnú odpoveď, a to tým skôr, že táto už nebojuje s helmitmi, lebo sme ich tiež zásadne eradikovali.

Diagnostika alergie sa zakladá na stanovované počtu eozinofilov v periférnej krvi, príp. bronchoalveolovej laváži, stanovovaním celkových a špecifických hladín IgE, zisťovaním hladín solubilných molekúl CD23 a CD63. Stále však základom správnej diagnózy sú intradermálne testy.

Liečba alergie využíva antihistaminiká, antagonistov leukotriénov, glukokortikoidy a najnovšie sa doliečby dostali aj monoklonové protilátky proti IgE (omalizumab). V liečbe alergií má svoje miesto aj subkutánna alergénovo špecifická imunoterapia (SIT). Zakladá sa na pravidelných podkožných injekciách postupne stúpajúcich dávok alergénových extraktov, alebo rekombinantných alergénov. Sublingválna imunoterapia (SLIT) sa zase zakladá na podávaní alergénov dráhou sliznice ústnej dutiny.

Glaukómová choroba - rizikové faktory, diagnostika a rozdelenie

 Glaukómová choroba je chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu , vrstvy nervových vlákien sietnice a zorného poľa . Ochorenie vedie k strate gangliových buniek a ich axónov, čo spôsobuje progresívnu stratu periférneho videnia a často vedie k slepote. Najdôležitejším rizikovým faktorom je vyšší vnútroočný tlak. Pri diagnostike ochorenia je potrebné sa zamerať predovšetkým na vyšetrenie vnútroočného tlaku, zrakového nervu a zorného poľa. Glaukómové ochorenie môžeme rozdeliť na kongenitálne formy, primárne a sekundárne formy s otvoreným alebo zatvoreným uhlom.