Protilátky sú molekuly glykoproteínovej povahy, ktoré dokážu špecificky viazať antigén či už solubilný alebo ako súčasť membrány bunky. Nachádzajú sa v plazme alebo tesných tekutinách (lymfa, sliny, slzy, ...). Pretože protilátky patria prevažne gama-globulínovej frakcii plazmy, označovali sa pôvodne ako gamaglobulíny; v súčasnosti ich označujeme ako imunoglobulíny (Ig). Poznáme 5 tried imunoglobulínov: IgG, IgM, IgA, IgE, a IgE. Každá z nich má svoju charakteristickú biochemickú štruktúru a biologickú funkciu. Principiálne úloha protilátok je väzba antigénov; okrem toho však majú aj početné iné funkcie, ako je väzba komplementu, prechod placentou, opsonizácia baktérií, väzba na receptory viacerých buniek imunitného systému a pod.

Lymfocyty predstavujú veľmi heterogénnu skupinu buniek. V bežnej praxi najčastejšie uvažujeme o B-, T-lymfocytoch a NK-bunkách. V rámci samotných T-lymfocytov berieme ešte do úvahy cytotoxické a pomocné a aj to, že táto posledná tiež nie je jednotná populácia buniek a že sa skladá z viacerých subpopulácií. V ostatnej dobe však pribúdajú informácie aj o iných populáciách T-lymfocytov. Označuje ich ako nekonvenčné a patria sme NKT-bunky, MAIT-bunky a gama delta T-lymfocyty. V článku a prezentácii sa preberá ich charakteristika a ich biologický a medicínsky význam

T-lymfocyty predstavujú heterogénnu populáciu a na základe rozdielneho antigénového receptora (TCR), ich delíme na dve základné populácie, s alfa/beta- (~ 95 %) a gama/delta-receptorom (~ 5 %). Alfa/beta T-lymfocyty sa ďalej delia na tri základné populácie - pomocné (TH), cytotoxické (Tc alebo CTL) a prirodzene regulačné (nTreg). Pomocné T-lymfocyty sú tiež heterogénne a delíme ich na 5 subpopulácií: Th1, Th2,Th9, Th 17 a Th22.
Každý biologický systém zahŕňa v sebe nielen efektorové, ale aj kontrolné mechanizmy, ktoré udržujú homeostázu organizmu. Najdôležitejšími imunitnými mechanizmami sú tie, ktoré sprostredkúvajú regulačné T-lymfocyty, ktoré delíme na prirodzené (nTreg) a indukované (iTreg). Kým nTreg bránia rozvoju autoagresívnych procesov (autoimunitných a alergických), tak iTreg-lymfocyty zabezpečujú priebeh imunitných reakcií vo fyziologických hraniciach.
T-lymfocyty po svojej aktivácii sa nielen diferencujú na efektorové bunky, ale aj na pamäťové (Tm), ktoré prežívajú v organizme mnoho rokov, niektoré aj celoživotne a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď. Aj pamäťové T-lymfocyty sú heterogénne. V súčasnosti dobre poznáme iba ich dve subpopulácie –Tcm (T central memory cells) a Tem (T effector memory cells).

Gama/delta T-lymfocyty predstavujú samostatnú, nezávislú skupinu T-lymfocytov. Majú fenotyp CD3+CD4-CD8- . Zaujímavá je ich distribúcia, menšia časť je v periférnej krvi (u človeka 0,2 - 20,0 %), slezine a v lymfatických uzlinách, kým druhá, väčšia, časť sa nachádza v tkanivách, najmä medzi epitelovými bunkami epidermy a epitelovými bunkami gastrointestinálneho či reprodukčného traktu; označujeme ich preto aj ako intraepidermové, resp. intraepitelové (IEL).