Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál LFUK v Bratislave
Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského v Bratislave
Projekt MEFANET (MEdical FAculties Educational NETwork)

Prednášky

Obsah kategorizovaný podľa lekárskych disciplín
Akútna medicína (7)
Anatómia (8)
Anesteziológia a intenzívna medicína (0)
Biofyzika (13)
Biológia (1)
Dermatológia (0)
Diabetológia, dietetika (0)
Endokrinológia, metabolismus (1)
Epidemiológia, preventívne lekárstvo, hygiena (2)
Farmakológia (2)
Fyziológia a patologická fyziológia (21)
Gastroenterológia, hepatológia (1)
Geriatria (0)
Hematológia (0)
Histológia, embryológia (1)
Chirurgia, traumatológia, ortopédia (1)
Imunológia, alergológia (14)
Infektológia (1)
Interná medicína (2)
Kardiológia, angiológia (1)
Laboratórna diagnostika (0)
Lekárska etika a právo (0)
Lekárska genetika (0)
Lekárska chémia a biochémia (10)
Lekárska informatika a informačná veda (15)
Mikrobiológia (1)
Nefrológia (1)
Nelekárske zdravotnícke vedy (6)
Neurochirurgia (0)
Neurológia (0)
Nukleárna medicína (0)
Oftalmológia, optometria (11)
Onkológia, radioterapia (2)
Ostatné (2)
Otorinolaryngológia (0)
Patológia a súdne lekárstvo (0)
Pediatria, neonatológia (1)
Pneumológia (0)
Pôrodníctvo a gynekológia (0)
Pracovné lekárstvo a toxikológia (0)
Psychiatria, psychológia, sexuológia (1)
Radiológia a zobrazovacie metódy (1)
Rehabilitácia, fyzioterapia, ergoterapia (0)
Reumatológia (0)
Telovýchovné lekárstvo (0)
Urológia (0)
Verejné zdravotníctvo, sociálna medicína (0)
Všeobecné praktické lekárstvo (7)
Zubné lekárstvo (2)
Hodnotenie kvality príspevkov:
Zoradené podľa: priorita a čas poslední úpravy
Ísť na stránku: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

Cytokíny prirodzenej imunity

K cytokínom ovplyvňujúcim mechanizmy prirodzenej imunity patria cytokíny prozápalové (TNF-alfa, IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, IL-17, ..) a interferóny prvého typu. Podporujú rozvoj zápalu ako odpovede na poškodenie organizmu a majú a priori obranný charakter. Iba v prípade dlhodobej alebo nadmernej tvorby môžu byť príčinou rozvoja patologických stavov (ťažký zápal, sepsa, autoimunita, až zlyhanie životne dôležitých orgánov).

 
autor: Mária Bucová | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 2355x | publikované: 21.5.2013 | posledné úpravy: 21.5.2013

Cytokíny, charakteristika, vlastnosti, klasifikácia

Cytokíny predstavujú dorozumievaciu reč medzi bunkami imunitného systému ale aj inými bunkami. Ich reči rozumejú aj bunky nervového systému a endokrinného systému (majú receptory pre cytokíny), vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika, ktorú tieto systémy so svojimi pôsobkami ovplyvňujú. Cytokíny majú nízku molekulovú hmotnosť, pôsobia v pikogramových a nanogramových koncentráciách a svoju biologickú aktivitu uplatňujú prostredníctvom väzby na špecifický receptor. K cytokínom ovplyvňujúcim  prirodzenú imunitu patria prozápalové cytokíny a interferóny 1. typu. A priori majú cytokíny pozitívnu úlohu v imunitnej odpovedi, avšak dlhotrvajúca  alebo nadmerná tvorba cytokínov môže viesť k poškodeniu organizmu až smrti.
 
autor: Mária Bucová | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 3331x | publikované: 21.5.2013 | posledné úpravy: 21.5.2013

NK- a NKT-bunky - ich charakteristika, biologický a medicínsky význam

NK- a NKT-bunky - ich charakteristika, biologický a medicínsky význam

   Lymfocyty predstavujú veľmi heterogénnu populáciu buniek. Obyčajne si ich delíme na B- a T-lymfocyty a trochu zabúdame na ďalšie, dnes už veľmi dobre definované skupiny buniek – NK- a NKT-bunky.
   NK-bunky sa diferencujú v kostnej dreni, ale časť môže vznikať aj v týmuse. Morfologicky sa NK-aktivita spája s bunkami, ktoré označujeme ako veľké granulárne lymfocyty - LGL (large granular lymphocytes). Sú to bunky s priemerom 10  - 12 µm, s veľkým obličkovým jadrom a bohatou cytoplazmou, v ktorej sa nachádzajú azurofilné granuly. V periférnej krvi je ich približne 5 až 10 % z celkového množstva lymfocytov. Dokážu zničiť celé spektrum nádorových a vírusom infikovaných buniek a svojou produkciou početných cytokínov sa zapájajú aj do regulácie imunitných procesov. NK-bunky pod vplyvom IL-2 sa diferencujú do agresívnejšej skupiny buniek, ktoré označujeme ako LAK (lymphokine activated killer cells); im sa podobajú TIL (tumour infiltrating lymphocytes).
NKT-bunky predstavujú nezávislú populáciu buniek; dozrievajú v týmuse. Stoja niekde na polceste medzi NK-bunkami a alfa/beta T-lymfocytmi, pretože vlastnia súčasne antigénový receptor oboch. Najtypickejšou vlastnosťou NKT-buniek je, že po stimulácii dokážu veľmi rýchlo produkovať veľké množstvá cytokínov, čo naznačuje, že NKT-bunky sa podieľajú na modulácii imunitnej odpovede. Majú aj výraznú lytickú aktivitu, podobne ako CTL a NK-bunky a môžu sa tak spolu s nimi zúčastňovať na obrane proti nádorom. Rozpoznávajú baktérie, ktoré vo svojej stene nemajú lipopolysacharid, čo naznačuje na ich špecializovanú účasť v antimikrobiálnej imunite. V krvi dospelého jedinca sa ich počet pohybuje na úrovni 0,1 % z T-lymfocytovej populácie. Je tu značná interindividuálna variabilita – od 0,01 % až po 1 %, pričom u žien je ich viac.
Na imunitných reakciách sa napokon zúčastňujú aj K-bunky (killer cells). Morfologicky nepredstavujú samostatnú populáciu a tento pojem znamená skôr funkčné označenie buniek, ktoré sa zúčastňujú na ADCC-reakcii (antibody-dependent cell-mediated cytolysi = – bunkami sprostredkovaná cytotoxicita závislá od protilátky). Patria sem bunky, ktoré vlastnia receptor pre protilátky, t. j. neutrofily, eozinofily, makrofágy a predovšetkým NK-bunky. Po nadviazaní sa na protilátku, ktorá už predtým reagovala s antigénmi na terčovej bunke, sa K-bunky aktivujú a uvoľňujú cytotoxické molekuly, ktoré terčovú bunku usmrcujú.
 

 
autor: Milan Buc | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 9545x | publikované: 9.4.2013 | posledné úpravy: 13.5.2013

Medicína katastrof pre medikov

Medicína katastrof pre medikov

Bezpečnosť občana a bezpečnosť komunity je garantovaná rezortom zdravotníctva prostredníctvom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah a kvalita sú za mimoriadnych udalostí podmienené obsiahlym súborom vedomostí, zručností a schopností zdravotného personálu všetkých úrovní (strategická manažérska – operačná – taktická), kvalitne a efektívne fungujúcou logistickou bázou, bezproblémovou výmenou aktuálnych a potrebných informácií v rámci informačného systému pre krízové riadenie v zdravotníctve a možnosťami bezpečnostného výskumu v oblasti populačných prístupov ku zdraviu za mimoriadnych udalostí.

 
autor: Oto Masár, Jan Pokorný, Ilona Mauritzová, Kristína Žakovičová, Jiří Knor, Jozef Štorek, Dušan Sysel, Hana Belejová, Andrea Hudáčková | odbor: Nelekárske zdravotnícke vedy, Všeobecné praktické lekárstvo, Akútna medicína | zobrazené: 3298x | publikované: 6.5.2013 | posledné úpravy: 7.5.2013

T-lymfocyty a ich subpopulácie

T-lymfocyty a ich subpopulácie

T-lymfocyty predstavujú heterogénnu populáciu a na základe rozdielneho antigénového receptora (TCR), ich delíme na dve základné populácie, s alfa/beta- (~ 95 %) a gama/delta-receptorom (~ 5 %). Alfa/beta T-lymfocyty sa ďalej delia na tri základné populácie - pomocné (TH), cytotoxické (Tc alebo CTL) a prirodzene regulačné (nTreg). Pomocné T-lymfocyty sú tiež heterogénne a delíme ich na 5 subpopulácií: Th1, Th2,Th9, Th 17 a Th22.
Každý biologický systém zahŕňa v sebe nielen efektorové, ale aj kontrolné mechanizmy, ktoré udržujú homeostázu organizmu. Najdôležitejšími imunitnými mechanizmami sú tie, ktoré sprostredkúvajú regulačné T-lymfocyty, ktoré delíme na prirodzené (nTreg) a indukované (iTreg). Kým nTreg bránia rozvoju autoagresívnych procesov (autoimunitných a alergických), tak iTreg-lymfocyty zabezpečujú priebeh imunitných reakcií vo fyziologických hraniciach.
T-lymfocyty po svojej aktivácii sa nielen diferencujú na efektorové bunky, ale aj na pamäťové (Tm), ktoré prežívajú v organizme mnoho rokov, niektoré aj celoživotne a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď. Aj pamäťové T-lymfocyty sú heterogénne. V súčasnosti dobre poznáme iba ich dve subpopulácie –Tcm (T central memory cells) a Tem (T effector memory cells).

Gama/delta T-lymfocyty predstavujú samostatnú, nezávislú skupinu T-lymfocytov. Majú fenotyp CD3+CD4-CD8- . Zaujímavá je ich distribúcia, menšia časť je v periférnej krvi (u človeka 0,2 - 20,0 %), slezine a v lymfatických uzlinách, kým druhá, väčšia, časť sa nachádza v tkanivách, najmä medzi epitelovými bunkami epidermy a epitelovými bunkami gastrointestinálneho či reprodukčného traktu; označujeme ich preto aj ako intraepidermové, resp. intraepitelové (IEL).

 
autor: Milan Buc | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 10184x | publikované: 28.3.2013 | posledné úpravy: 28.3.2013

Informácie na internete

Informácie na internete

Informácie na internete – základné informácie k voľbe najvhodnejších vyhľadávacích nástrojov internetu a optimálnej rešeršnej stratégie.

 
autor: Miriam Pekníková, Margita Mozoľová | odbor: Lekárska informatika a informačná veda | zobrazené: 3086x | publikované: 7.2.2011 | posledné úpravy: 6.3.2013

Súborné online katalógy

Súborné online katalógy

Súborné online katalógy – cielené a správne využívanie knižničných katalógov môže ušetriť veľa času nielen pri vyhľadávaní literatúry.

 
autor: Miriam Pekníková, Margita Mozoľová | odbor: Lekárska informatika a informačná veda | zobrazené: 2909x | publikované: 7.2.2011 | posledné úpravy: 6.3.2013

Open Access

Open Access

OPEN ACCESS - otvorený prístup k vedeckým informáciám – prehľad iniciatív a foriem otvoreného prístupu.

                                                                                                   

 

 
autor: Miriam Pekníková, Margita Mozoľová | odbor: Lekárska informatika a informačná veda | zobrazené: 2093x | publikované: 16.12.2011 | posledné úpravy: 6.3.2013

Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Alergiou trpí značná časť populácie vyspelých krajín, štatistiky uvádzajú až okolo 30 %, čo ostro kontrastuje so situáciou spred 50 a viac rokmi, kedy alergia nedosahovala ani úroveň 5 %. Kde hľadať príčinu tohto stavu? Odborníci tento stav vysvetľujú predovšetkým zmenami v hygienickom štandarde, ktorý sa podstatne zlepšil, zmenami v početnosti rodín, výžive, znečistením ovzdušia, očkovaním, nadmerným užívaním antibiotík, čo všetko spôsobuje, že Th1-imunitná odpoveď sa nie dostatočne často a intenzívne aktivuje a nestačí vyvažovať zase nadmerne aktivovanú Th2 imunitnú odpoveď, a to tým skôr, že táto už nebojuje s helmitmi, lebo sme ich tiež zásadne eradikovali.

Diagnostika alergie sa zakladá na stanovované počtu eozinofilov v periférnej krvi, príp. bronchoalveolovej laváži, stanovovaním celkových a špecifických hladín IgE, zisťovaním hladín solubilných molekúl CD23 a CD63. Stále však základom správnej diagnózy sú intradermálne testy.

Liečba alergie využíva antihistaminiká, antagonistov leukotriénov, glukokortikoidy a najnovšie sa doliečby dostali aj monoklonové protilátky proti IgE (omalizumab). V liečbe alergií má svoje miesto aj subkutánna alergénovo špecifická imunoterapia (SIT). Zakladá sa na pravidelných podkožných injekciách postupne stúpajúcich dávok alergénových extraktov, alebo rekombinantných alergénov. Sublingválna imunoterapia (SLIT) sa zase zakladá na podávaní alergénov dráhou sliznice ústnej dutiny.

 
autor: Milan Buc | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 3334x | publikované: 5.10.2012 | posledné úpravy: 5.10.2012

Hypersenzitívne reakcie prvého typu - Alergia I

Hypersenzitívne reakcie prvého typu - Alergia I

Hyperesenzitívne reakcie prvého typu poznáme pod pojmami anafylaxia a atopia. Alergén indukuje imunitnú odpoveď, pri ktorej vznikajú IgE-protilátky. Svojím Fc-fragmentom sa nadväzujú na svoj vysokoafinitný receptor (FcERI) v membránach mastocytov a bazofilov. Pri opätovnom kontakte senzibilizovaného jedinca s alergénom dôjde k interakcii alergénu s nadviazanými protilátkami, čo spôsobí degranuláciu mastocytov a bazofilov. Uvoľnené mediátory alergickej reakcie sú farmakologicky vysoko aktívne látky, ktoré spôsobujú rad patofyziologických zmien vyúsťujúcich do výrazných klinických príznakov.

 
autor: Milan Buc | odbor: Imunológia, alergológia | zobrazené: 5552x | publikované: 4.10.2012 | posledné úpravy: 4.10.2012
Ísť na stránku: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11