Pedagogické diela

Suché oko

Autor: Alena Furdová, Kristína Horkovičová, Ivana Krčová, Zoltán Oláh, Andrej Fogelton

anotačný obrázok

Syndróm suchého oka (dry eye syndrom) je v poslednom čase jedno z ochorení, ktorému ešte donedávna nikto nevenoval veľkú pozornosť a taktiež nebola vytvorená presná definícia na presné celosvetové stanovenie tejto diagnózy. Ako sa však do popredia začali dostávať elektronické zariadenia, hlavne počítač, čoraz viac ľudí začalo mať ťažkosti ako rezanie a pálenie. Pri tomto zvyšujúcom sa trende bola pred 10 rokmi vytvorená jednotná klasifikácia. Táto nová diagnóza sa začala čoraz viac skúmať a samozrejme sa hľadali jednoduché diagnostické postupy, ktoré by každý pacient mohol podstúpiť a zároveň by tieto pre neho neboli traumatickým zážitkom.

Rohovka - 3. časť - KERATOPLASTIKA - PERFORAČNÁ

Autor: Alena Furdová, Konštantín Peško, Ivajlo Popov, Zoltán Oláh

anotačný obrázok

Mnohé ochorenia rohovky, napríklad degeneratívne choroby (Fuchsova dystrofia), poúrazové stavy alebo pooperačné komplikácie, vedú k zníženej transparencii rohovky a často jedinou liečbou je transplantácia darcovskej rohovky.

V priloženou videu uvádzame priebeh operácie - prípravu darcovského štepu a samotnú transplantáciu rohovky.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014.

 

Rohovka - 1.časť

Autor: Alena Furdová, Ivajlo Popov

anotačný obrázok

Prezentácia - klinický seminár

V práci sa rozoberá anatómia a základné ochorenia rohovky, možnosti liečby a operačné postupy,  napríklad aj pri refrakčných operáciách.

Steny očnej gule tvoria 3 vrstvy.
 Vonkajšia vrstva (tunica fibrosa bulbi) - vonkajší väzivový obal očnej gule -  tvorí ju očné bielko (skléra) a rohovka, pozostávajúce z tuhého, kolagénového väziva.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014 

Centrálna ostrosť zraku a spôsoby jej vyšetrenia

Autor: Alena Furdová, Zoltán Oláh

anotačný obrázok

Centrálna ostrosť zraku (COZ)

Lámavý (refrakčný) systém oka má za úlohu prenášať obrazy predmetov na sietnicu nášho oka. Rovnobežne prebiehajúce svetelné lúče odrážané z predmetov okolo nás majú byť lámané tak, aby obraz dopadol priamo na miesto najostrejšieho videnia. Na potrebné sústredenie lúčov svetela majú hlavný význam guľové lámavé (refrakčné) plochy rohovky a šošovky. Na celkovej sile lámavosti (refrakcie) sa podieľajú v menšej miere aj iné faktory, ako index lomu prostredia a vzdialenosti medzi jednotlivými plochami lámavého systému oka.
Vyšetrenie zrakovej ostrosti - zisťovanie kvality zrakového výkonu a porovnanie s fyziologickou normou je veľmi dôležité hodnotenie.
 

Refrakčné chyby oka

Autor: Alena Furdová, Zoltán Oláh

anotačný obrázok

Predpokladom emetropie je dokonalosť a vyváženosť lámavého systému oka.

Poruchy lámavosti (refrakcie) - ametropie -  sú stavy, kedy paralelné lúče nie sú koncentrované tak, aby obraz bol vytvorený presne na sietnici. U emetropického oka musí byť zachovaný správny pomer medzi lámavým systémom a dĺžkou oka. U očí ametropických je tento pomer porušený, obraz vzniká za alebo pred sietnicou. Ak lámavý systém nie je rotačne súmerný, nevzniká jednoduché ohnisko a vzniká astigmatizmus.

 

Nádory spojovky

Autor: Alena Furdová

anotačný obrázok

Primárne nádory spojovky sú relatívne vzácne.
Ich rozvoj má nielen kozmetické súvislosti, ale v prípade zhubnej povahy ohrozujú zrak a často i život postihnutého. Nomenklatúra nádorov spojoviek nie je jednotná a hranica medzi benígnymi a malígnymi nie je ostrá.                            

 

Imunopatogenéza a imunoterapia sclerosis multiplex

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Sclerosis multiplex je autoimunitná choroba, pri ktorej dochádza k deštrukcii myelínových obalov v mozgu, periférny nervový systém ostáva neporušený. Príčinu choroby nepoznáme. Predpokladá sa interakcia faktorov vonkajšieho prostredia s genetickou predispozíciou k chorobe. Zo spúšťacích faktorov sa obviňujú vírusy. Patologicko-anatomický v akútnej fáze pozorujeme tvorbu demyelínových plakov a akumuláciu zápalových buniek v okolí malých cievok v bielej hmote mozgu, obzvlášť v oblasti optického nervu, periventrikulových oblastí, mozgového kmeňa miechy. Staršie ložiská o veľkosti od 1 mm až po niekoľko cm tento zápalových infiltrát nemajú, myelín a oligodendrocyty nahrádza mikroglia. Výsledkom zbavenia nervových vláken svojich obalov spôsobuje poruchu prenosu vzruchu. Imunopatologický proces sa začína aktiváciou autoreaktívnych T-lymfocytov na periférii, TH1 a najmä TH17-subpopulácie, ktoré následne prestupujú do mozgu, kde rôznymi mechanizmami deštruujú myelín. Súčasne sa aktivujú aj B-lymfocyty, čo sa prejaví intracerebrálnou syntézou IgG, ktoré sú typicky oligoklonové. Liečba SM je komplexná, k dispozícii sú viaceré imunoterapeutiká.

Prezentácia antigénov

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.

NK- a NKT-bunky - ich charakteristika, biologický a medicínsky význam

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

   Lymfocyty predstavujú veľmi heterogénnu populáciu buniek. Obyčajne si ich delíme na B- a T-lymfocyty a trochu zabúdame na ďalšie, dnes už veľmi dobre definované skupiny buniek – NK- a NKT-bunky.
   NK-bunky sa diferencujú v kostnej dreni, ale časť môže vznikať aj v týmuse. Morfologicky sa NK-aktivita spája s bunkami, ktoré označujeme ako veľké granulárne lymfocyty - LGL (large granular lymphocytes). Sú to bunky s priemerom 10  - 12 µm, s veľkým obličkovým jadrom a bohatou cytoplazmou, v ktorej sa nachádzajú azurofilné granuly. V periférnej krvi je ich približne 5 až 10 % z celkového množstva lymfocytov. Dokážu zničiť celé spektrum nádorových a vírusom infikovaných buniek a svojou produkciou početných cytokínov sa zapájajú aj do regulácie imunitných procesov. NK-bunky pod vplyvom IL-2 sa diferencujú do agresívnejšej skupiny buniek, ktoré označujeme ako LAK (lymphokine activated killer cells); im sa podobajú TIL (tumour infiltrating lymphocytes).
NKT-bunky predstavujú nezávislú populáciu buniek; dozrievajú v týmuse. Stoja niekde na polceste medzi NK-bunkami a alfa/beta T-lymfocytmi, pretože vlastnia súčasne antigénový receptor oboch. Najtypickejšou vlastnosťou NKT-buniek je, že po stimulácii dokážu veľmi rýchlo produkovať veľké množstvá cytokínov, čo naznačuje, že NKT-bunky sa podieľajú na modulácii imunitnej odpovede. Majú aj výraznú lytickú aktivitu, podobne ako CTL a NK-bunky a môžu sa tak spolu s nimi zúčastňovať na obrane proti nádorom. Rozpoznávajú baktérie, ktoré vo svojej stene nemajú lipopolysacharid, čo naznačuje na ich špecializovanú účasť v antimikrobiálnej imunite. V krvi dospelého jedinca sa ich počet pohybuje na úrovni 0,1 % z T-lymfocytovej populácie. Je tu značná interindividuálna variabilita – od 0,01 % až po 1 %, pričom u žien je ich viac.
Na imunitných reakciách sa napokon zúčastňujú aj K-bunky (killer cells). Morfologicky nepredstavujú samostatnú populáciu a tento pojem znamená skôr funkčné označenie buniek, ktoré sa zúčastňujú na ADCC-reakcii (antibody-dependent cell-mediated cytolysi = – bunkami sprostredkovaná cytotoxicita závislá od protilátky). Patria sem bunky, ktoré vlastnia receptor pre protilátky, t. j. neutrofily, eozinofily, makrofágy a predovšetkým NK-bunky. Po nadviazaní sa na protilátku, ktorá už predtým reagovala s antigénmi na terčovej bunke, sa K-bunky aktivujú a uvoľňujú cytotoxické molekuly, ktoré terčovú bunku usmrcujú.
 

Medicína katastrof pre medikov

Autor: Oto Masár, Jan Pokorný, Ilona Mauritzová, Kristína Žakovičová, Jiří Knor, Jozef Štorek, Dušan Sysel, Hana Belejová, Andrea Hudáčková

anotačný obrázok

Bezpečnosť občana a bezpečnosť komunity je garantovaná rezortom zdravotníctva prostredníctvom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah a kvalita sú za mimoriadnych udalostí podmienené obsiahlym súborom vedomostí, zručností a schopností zdravotného personálu všetkých úrovní (strategická manažérska – operačná – taktická), kvalitne a efektívne fungujúcou logistickou bázou, bezproblémovou výmenou aktuálnych a potrebných informácií v rámci informačného systému pre krízové riadenie v zdravotníctve a možnosťami bezpečnostného výskumu v oblasti populačných prístupov ku zdraviu za mimoriadnych udalostí.