Materiály k prednáškam

Základy morfológie orgánu zraku

Autor: Alena Furdová, Zoltán Oláh

anotačný obrázok

Základné poznatky o morfológii zrakového orgánu:

1) anatómia pomocných orgánov oka - mihalnice, slzná žľaza, odvodné slzné cesty a slzný film, spojovka, okohybné svaly

2) anatómia očnej gule - obaly (3 vrstvy) očnej gule a anatomické štruktúry, ktoré vypĺňajú očnú guľu - šošovka, sklovec

3) charakteristika zrakového nervu a priebeh zrakovej dráhy

4) postup pri pitve očnej gule, výukový model oka

Refrakčné chyby oka

Autor: Alena Furdová, Zoltán Oláh

anotačný obrázok

Predpokladom emetropie je dokonalosť a vyváženosť lámavého systému oka.

Poruchy lámavosti (refrakcie) - ametropie -  sú stavy, kedy paralelné lúče nie sú koncentrované tak, aby obraz bol vytvorený presne na sietnici. U emetropického oka musí byť zachovaný správny pomer medzi lámavým systémom a dĺžkou oka. U očí ametropických je tento pomer porušený, obraz vzniká za alebo pred sietnicou. Ak lámavý systém nie je rotačne súmerný, nevzniká jednoduché ohnisko a vzniká astigmatizmus.

 

Nádory spojovky

Autor: Alena Furdová

anotačný obrázok

Primárne nádory spojovky sú relatívne vzácne.
Ich rozvoj má nielen kozmetické súvislosti, ale v prípade zhubnej povahy ohrozujú zrak a často i život postihnutého. Nomenklatúra nádorov spojoviek nie je jednotná a hranica medzi benígnymi a malígnymi nie je ostrá.                            

 

Pitva oka - stáže z oftalmológie - 1.časť

Autor: Alena Furdová, Adriána Furdová, Xénia Faktorová, Kristína Horkovičová, Ivana Krčová

anotačný obrázok

Prvý deň  stáže z oftalmológie na Klinike oftalmológie LFUK si zopakujú študenti anatómiu oka a prakticky majú možnosť vykonať pitvu prasacieho oka, ktoré je fixované vo formole.

V priloženom texte uvádzame postup.

Priložené video dokumentuje postup pri pitve oka; na praktických cvičeniach používame na demonštráciu prasacie oči fixované vo formole.

Fotodokumentácia objasňuje štruktúru a charakter šošovky.

Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014

Prevencia v ambulancii všeobecného lekára

Autor: Jana Bendová

Prednáška o prevencii v ambulancii všeobecného lekára.

                                                                     

Cytokíny adaptívnej imunity, polarizácia imunitnej odpovede

Autor: Mária Bucová

Táto prednáška sa zaoberá cytokínmi adaptívnej imunity. Ich funkcia je vysvetlená ich účasťou v polarizácii imunitnej odpovede. Po stretnutí naivného T- pomocného lymfocytu (Th0; má zmiešaný cytokínový profil) v regionálnych lymfatických uzlinách dochádza k proliferácii a diferenciácii Th0 v smere Th1, Th2, Th3, Tr1, alebo Th17. Subpopulácií pomocných lymfocytov je viac, ale z didaktických dôvodov nie je potrebné ich širšie rozvádzať. Faktorov, ktoré ovplyvňujú smer diferenciácie je viac - je to charakter a množstvo antigénu, bunky prezentujúcej antigén, kostimulačných molekúl, transkripčných faktorov, miesta prieniku antigénu, celkového zdravotného stavu jedinca, pridružených chorôb, jeho nutričného stavu, ..... Dôležitú úlohu v procese polarizácie Th lymfocytov má charakter prevládajúcich cytokínov v danom mikroprostredí, v ktorom sa imunitná odpoveď rozvíja.V prípade prevahy IL-12 sa Th0 diferencujú smerom k Th1, pri prevahe IL-4 dochádza k diferenciácii smerom k Th2 a pri prevahe TGF-beta, IL-6 a IL-23 smerom k Th17. Prevaha IL-10 a IFN-alfa podporuje nasmerovanie k tvorbe Tr1 a Th3. V práci sú uvedené mechanizmy regulujúce polarizáciu imunitnej odpovede.

Cytokíny prirodzenej imunity

Autor: Mária Bucová

K cytokínom ovplyvňujúcim mechanizmy prirodzenej imunity patria cytokíny prozápalové (TNF-alfa, IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, IL-17, ..) a interferóny prvého typu. Podporujú rozvoj zápalu ako odpovede na poškodenie organizmu a majú a priori obranný charakter. Iba v prípade dlhodobej alebo nadmernej tvorby môžu byť príčinou rozvoja patologických stavov (ťažký zápal, sepsa, autoimunita, až zlyhanie životne dôležitých orgánov).

Cytokíny, charakteristika, vlastnosti, klasifikácia

Autor: Mária Bucová

Cytokíny predstavujú dorozumievaciu reč medzi bunkami imunitného systému ale aj inými bunkami. Ich reči rozumejú aj bunky nervového systému a endokrinného systému (majú receptory pre cytokíny), vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika, ktorú tieto systémy so svojimi pôsobkami ovplyvňujú. Cytokíny majú nízku molekulovú hmotnosť, pôsobia v pikogramových a nanogramových koncentráciách a svoju biologickú aktivitu uplatňujú prostredníctvom väzby na špecifický receptor. K cytokínom ovplyvňujúcim  prirodzenú imunitu patria prozápalové cytokíny a interferóny 1. typu. A priori majú cytokíny pozitívnu úlohu v imunitnej odpovedi, avšak dlhotrvajúca  alebo nadmerná tvorba cytokínov môže viesť k poškodeniu organizmu až smrti.

Imunopatogenéza a imunoterapia sclerosis multiplex

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Sclerosis multiplex je autoimunitná choroba, pri ktorej dochádza k deštrukcii myelínových obalov v mozgu, periférny nervový systém ostáva neporušený. Príčinu choroby nepoznáme. Predpokladá sa interakcia faktorov vonkajšieho prostredia s genetickou predispozíciou k chorobe. Zo spúšťacích faktorov sa obviňujú vírusy. Patologicko-anatomický v akútnej fáze pozorujeme tvorbu demyelínových plakov a akumuláciu zápalových buniek v okolí malých cievok v bielej hmote mozgu, obzvlášť v oblasti optického nervu, periventrikulových oblastí, mozgového kmeňa miechy. Staršie ložiská o veľkosti od 1 mm až po niekoľko cm tento zápalových infiltrát nemajú, myelín a oligodendrocyty nahrádza mikroglia. Výsledkom zbavenia nervových vláken svojich obalov spôsobuje poruchu prenosu vzruchu. Imunopatologický proces sa začína aktiváciou autoreaktívnych T-lymfocytov na periférii, TH1 a najmä TH17-subpopulácie, ktoré následne prestupujú do mozgu, kde rôznymi mechanizmami deštruujú myelín. Súčasne sa aktivujú aj B-lymfocyty, čo sa prejaví intracerebrálnou syntézou IgG, ktoré sú typicky oligoklonové. Liečba SM je komplexná, k dispozícii sú viaceré imunoterapeutiká.

Prezentácia antigénov

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.