Materiály k prednáškam

Cytokíny adaptívnej imunity, polarizácia imunitnej odpovede

Autor: Mária Bucová

Táto prednáška sa zaoberá cytokínmi adaptívnej imunity. Ich funkcia je vysvetlená ich účasťou v polarizácii imunitnej odpovede. Po stretnutí naivného T- pomocného lymfocytu (Th0; má zmiešaný cytokínový profil) v regionálnych lymfatických uzlinách dochádza k proliferácii a diferenciácii Th0 v smere Th1, Th2, Th3, Tr1, alebo Th17. Subpopulácií pomocných lymfocytov je viac, ale z didaktických dôvodov nie je potrebné ich širšie rozvádzať. Faktorov, ktoré ovplyvňujú smer diferenciácie je viac - je to charakter a množstvo antigénu, bunky prezentujúcej antigén, kostimulačných molekúl, transkripčných faktorov, miesta prieniku antigénu, celkového zdravotného stavu jedinca, pridružených chorôb, jeho nutričného stavu, ..... Dôležitú úlohu v procese polarizácie Th lymfocytov má charakter prevládajúcich cytokínov v danom mikroprostredí, v ktorom sa imunitná odpoveď rozvíja.V prípade prevahy IL-12 sa Th0 diferencujú smerom k Th1, pri prevahe IL-4 dochádza k diferenciácii smerom k Th2 a pri prevahe TGF-beta, IL-6 a IL-23 smerom k Th17. Prevaha IL-10 a IFN-alfa podporuje nasmerovanie k tvorbe Tr1 a Th3. V práci sú uvedené mechanizmy regulujúce polarizáciu imunitnej odpovede.

Cytokíny prirodzenej imunity

Autor: Mária Bucová

K cytokínom ovplyvňujúcim mechanizmy prirodzenej imunity patria cytokíny prozápalové (TNF-alfa, IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, IL-17, ..) a interferóny prvého typu. Podporujú rozvoj zápalu ako odpovede na poškodenie organizmu a majú a priori obranný charakter. Iba v prípade dlhodobej alebo nadmernej tvorby môžu byť príčinou rozvoja patologických stavov (ťažký zápal, sepsa, autoimunita, až zlyhanie životne dôležitých orgánov).

Cytokíny, charakteristika, vlastnosti, klasifikácia

Autor: Mária Bucová

Cytokíny predstavujú dorozumievaciu reč medzi bunkami imunitného systému ale aj inými bunkami. Ich reči rozumejú aj bunky nervového systému a endokrinného systému (majú receptory pre cytokíny), vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika, ktorú tieto systémy so svojimi pôsobkami ovplyvňujú. Cytokíny majú nízku molekulovú hmotnosť, pôsobia v pikogramových a nanogramových koncentráciách a svoju biologickú aktivitu uplatňujú prostredníctvom väzby na špecifický receptor. K cytokínom ovplyvňujúcim  prirodzenú imunitu patria prozápalové cytokíny a interferóny 1. typu. A priori majú cytokíny pozitívnu úlohu v imunitnej odpovedi, avšak dlhotrvajúca  alebo nadmerná tvorba cytokínov môže viesť k poškodeniu organizmu až smrti.

Imunopatogenéza a imunoterapia sclerosis multiplex

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Sclerosis multiplex je autoimunitná choroba, pri ktorej dochádza k deštrukcii myelínových obalov v mozgu, periférny nervový systém ostáva neporušený. Príčinu choroby nepoznáme. Predpokladá sa interakcia faktorov vonkajšieho prostredia s genetickou predispozíciou k chorobe. Zo spúšťacích faktorov sa obviňujú vírusy. Patologicko-anatomický v akútnej fáze pozorujeme tvorbu demyelínových plakov a akumuláciu zápalových buniek v okolí malých cievok v bielej hmote mozgu, obzvlášť v oblasti optického nervu, periventrikulových oblastí, mozgového kmeňa miechy. Staršie ložiská o veľkosti od 1 mm až po niekoľko cm tento zápalových infiltrát nemajú, myelín a oligodendrocyty nahrádza mikroglia. Výsledkom zbavenia nervových vláken svojich obalov spôsobuje poruchu prenosu vzruchu. Imunopatologický proces sa začína aktiváciou autoreaktívnych T-lymfocytov na periférii, TH1 a najmä TH17-subpopulácie, ktoré následne prestupujú do mozgu, kde rôznymi mechanizmami deštruujú myelín. Súčasne sa aktivujú aj B-lymfocyty, čo sa prejaví intracerebrálnou syntézou IgG, ktoré sú typicky oligoklonové. Liečba SM je komplexná, k dispozícii sú viaceré imunoterapeutiká.

Prezentácia antigénov

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.

Medicína katastrof pre medikov

Autor: Oto Masár, Jan Pokorný, Ilona Mauritzová, Kristína Žakovičová, Jiří Knor, Jozef Štorek, Dušan Sysel, Hana Belejová, Andrea Hudáčková

anotačný obrázok

Bezpečnosť občana a bezpečnosť komunity je garantovaná rezortom zdravotníctva prostredníctvom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah a kvalita sú za mimoriadnych udalostí podmienené obsiahlym súborom vedomostí, zručností a schopností zdravotného personálu všetkých úrovní (strategická manažérska – operačná – taktická), kvalitne a efektívne fungujúcou logistickou bázou, bezproblémovou výmenou aktuálnych a potrebných informácií v rámci informačného systému pre krízové riadenie v zdravotníctve a možnosťami bezpečnostného výskumu v oblasti populačných prístupov ku zdraviu za mimoriadnych udalostí.

T-lymfocyty a ich subpopulácie

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

T-lymfocyty predstavujú heterogénnu populáciu a na základe rozdielneho antigénového receptora (TCR), ich delíme na dve základné populácie, s alfa/beta- (~ 95 %) a gama/delta-receptorom (~ 5 %). Alfa/beta T-lymfocyty sa ďalej delia na tri základné populácie - pomocné (TH), cytotoxické (Tc alebo CTL) a prirodzene regulačné (nTreg). Pomocné T-lymfocyty sú tiež heterogénne a delíme ich na 5 subpopulácií: Th1, Th2,Th9, Th 17 a Th22.
Každý biologický systém zahŕňa v sebe nielen efektorové, ale aj kontrolné mechanizmy, ktoré udržujú homeostázu organizmu. Najdôležitejšími imunitnými mechanizmami sú tie, ktoré sprostredkúvajú regulačné T-lymfocyty, ktoré delíme na prirodzené (nTreg) a indukované (iTreg). Kým nTreg bránia rozvoju autoagresívnych procesov (autoimunitných a alergických), tak iTreg-lymfocyty zabezpečujú priebeh imunitných reakcií vo fyziologických hraniciach.
T-lymfocyty po svojej aktivácii sa nielen diferencujú na efektorové bunky, ale aj na pamäťové (Tm), ktoré prežívajú v organizme mnoho rokov, niektoré aj celoživotne a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď. Aj pamäťové T-lymfocyty sú heterogénne. V súčasnosti dobre poznáme iba ich dve subpopulácie –Tcm (T central memory cells) a Tem (T effector memory cells).

Gama/delta T-lymfocyty predstavujú samostatnú, nezávislú skupinu T-lymfocytov. Majú fenotyp CD3+CD4-CD8- . Zaujímavá je ich distribúcia, menšia časť je v periférnej krvi (u človeka 0,2 - 20,0 %), slezine a v lymfatických uzlinách, kým druhá, väčšia, časť sa nachádza v tkanivách, najmä medzi epitelovými bunkami epidermy a epitelovými bunkami gastrointestinálneho či reprodukčného traktu; označujeme ich preto aj ako intraepidermové, resp. intraepitelové (IEL).

Niektoré aspekty korekcie lámavých chýb oka.

Autor: Zoltán Oláh, Alena Furdová

anotačný obrázok

Správna činnosť zrakového orgánu pomáhala už pračlovekovi lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam života. Dobré videnie bolo preto odpradávna považované za mimoriadne dôležitú vlastnosť človeka (tzv. „orlie oči“). Avšak možnosť napraviť nedostatky a získať potrebnú kvalitu ostrosti zraku človek objavil až v podstatne neskoršom období. Až v druhej polovici 13. stor. vynašiel okuliare františkánsky mních, angličan Roger Bacon (1214 – 1294). Okuliare ľudia dlhé stáročia kupovali len na základe subjektívnej skúšky. Až na prelome 19. a 20. stor. sa okuliare začali zhotovovať už na odbornom základe. Súčasne sa vyvinula aj technika diagnostiky chýb lámavosti (refrakcie) oka.

Vpráci rozoberáme základné chyby lámavého systému oka - refrakčné chyby a uvádzame prístup ku korekcii lámavých (refrakčných) chýb oka

Glaukómová choroba - rizikové faktory, diagnostika a rozdelenie

Autor: Sylvia Ferková

anotačný obrázok

 Glaukómová choroba je chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu , vrstvy nervových vlákien sietnice a zorného poľa . Ochorenie vedie k strate gangliových buniek a ich axónov, čo spôsobuje progresívnu stratu periférneho videnia a často vedie k slepote. Najdôležitejším rizikovým faktorom je vyšší vnútroočný tlak. Pri diagnostike ochorenia je potrebné sa zamerať predovšetkým na vyšetrenie vnútroočného tlaku, zrakového nervu a zorného poľa. Glaukómové ochorenie môžeme rozdeliť na kongenitálne formy, primárne a sekundárne formy s otvoreným alebo zatvoreným uhlom.

Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Autor: Milan Buc

anotačný obrázok

Alergiou trpí značná časť populácie vyspelých krajín, štatistiky uvádzajú až okolo 30 %, čo ostro kontrastuje so situáciou spred 50 a viac rokmi, kedy alergia nedosahovala ani úroveň 5 %. Kde hľadať príčinu tohto stavu? Odborníci tento stav vysvetľujú predovšetkým zmenami v hygienickom štandarde, ktorý sa podstatne zlepšil, zmenami v početnosti rodín, výžive, znečistením ovzdušia, očkovaním, nadmerným užívaním antibiotík, čo všetko spôsobuje, že Th1-imunitná odpoveď sa nie dostatočne často a intenzívne aktivuje a nestačí vyvažovať zase nadmerne aktivovanú Th2 imunitnú odpoveď, a to tým skôr, že táto už nebojuje s helmitmi, lebo sme ich tiež zásadne eradikovali.

Diagnostika alergie sa zakladá na stanovované počtu eozinofilov v periférnej krvi, príp. bronchoalveolovej laváži, stanovovaním celkových a špecifických hladín IgE, zisťovaním hladín solubilných molekúl CD23 a CD63. Stále však základom správnej diagnózy sú intradermálne testy.

Liečba alergie využíva antihistaminiká, antagonistov leukotriénov, glukokortikoidy a najnovšie sa doliečby dostali aj monoklonové protilátky proti IgE (omalizumab). V liečbe alergií má svoje miesto aj subkutánna alergénovo špecifická imunoterapia (SIT). Zakladá sa na pravidelných podkožných injekciách postupne stúpajúcich dávok alergénových extraktov, alebo rekombinantných alergénov. Sublingválna imunoterapia (SLIT) sa zase zakladá na podávaní alergénov dráhou sliznice ústnej dutiny.