Klinicko-anatomické aspekty kardiovaskulárneho a lymfatického systému

 Klinicko-anatomické aspekty kardiovaskulárneho a lymfatického systému.

e-učebnica

Autor: MUDr. Zora Haviarová PhD.

Úvodné slovo….

Anatómia ľudského tela je jedným z prvých medicínskych predmetov, ktorým študenti medicíny (budúci lekári) začínajú vnikať do tajov štruktúry ľudského tela v priebehu prvého a druhého ročníka ich medicínskeho štúdia. Rovnako je aj jedným zo základných medicínskych predmetov- jeho zvládnutie dáva dobrý základ pre zvládnutie aj ďalších klinických predmetov. Klinická anatómia uvádza anatomický opis s dôrazom na jeho klinické (praktické) využitie. Tento učebný text je určený tým záujemcom-študentom (prípadne iným záujemcom), ktorí okrem štandardného anatomického opisu kardiovaskulárnej a miazgovej sústavy chcú vedieť aj klinické súvislosti týchto dvoch sústav ľudského organizmu…..

                                                                                                                                             autorka

SRDCOVOCIEVNA SÚSTAVA (SYSTEMA CARDIOVASCULARE

sa skladá z dvoch častí:

• A: centrálnej = srdce, vháňajúce rytmickými kontrakciami krv do 2 krvných obehov- pľúcneho a systémového a
• B: periférnej- tvorená cievami rôzneho druhu a kalibru: a) tepny vedúce krv zo srdca k orgánom a tkanivám, b) žily privádzajúce krv späť do srdca.

Krv je tekutina obsahujúca krvné elementy (červené a biele krvinky, krvné doštičky, krvná plazma), živiny, kyslík, odpadové produkty, ktoré rozvádza po celom tele- ku/od každej bunky ľudského organizmu.

SRDCE (COR) je nepárový dutý svalový orgán tvaru zaobleného kužeľa.

Poloha a syntopické vzťahy srdca 

Je uložené v dolnej časti hrudníka, zaberá strednú časť mediastinum inferius (v mediastinum medium). Nachádza sa za hrudnou kosťou a chrupkovými časťami rebier, prevažne na ľavej strany hrudníka. Po bokoch naň naliehajú cez pleuru pravé a ľavé pľúca, zdola bránica a vzadu na srdce naliehajú orgány nachádzajúce sa v mediastinum posterius. Základňa srdca (basis cordis) je obrátená do zadného mediastína, siaha až k pažeráku, srdcový hrot. (apex cordis) sa dotýka prednej steny hrudníka.

Priemet srdca na stenu hrudníka

Srdce je uložené v mediastinum médium asymetricky tak, že 2/3 srdca sú uložené vľavo, 1/3 srdca je uložená vpravo od stredovej čiary.

Srdcová os je čiara, prebiehajúca od vyústenia hornej dutej žily do pravej predsiene k hrotu srdca. Smeruje zhora nadol doľava a dopredu.

Polohu srdca na prednú stenu hrudníka vymedzujú štyri body:

1. bod A je v 2. medzirebrí vpravo, asi 1 cm od mostíka,

2. bod B je v 5. medzirebrí vpravo, tesne pri mostíku,

3. bod C je v 5. medzirebrí vľavo, asi 8 cm od stredovej čiary,

4. bod D je v 2. medzirebrí vľavo, asi 2 cm od mostíka.

Obrys srdca získame spojením uvedeným štyroch bodov. V praxi sa určujú hranice srdca poklepom, počúvaním srdcových oziev a zobrazovacími a inými vyšetrovacími metódami. Poloha srdca v hrudníku závisí aj od veku jedinca, tvaru hrudníka, polohy bránice a dýchacích pohybov. Uvedeným štyrom bodom zodpovedajú aj miesta vhodné na počúvanie (auskultáciu) jeho chlopní (pozri Tab. 1).

Vonkajší opis srdca 

Základňa srdca (basis cordis) smeruje nahor, dozadu a doprava a hrot srdca (apex cordis) je orientovaný dopredu, dolu a doľava do 5. medzirebrového priestoru. Pri kontrakcii srdca môže byť viditeľný úder jeho hrotu v ľavej medioklavikulárnej čiare. Srdce má plochy, ktoré označujeme podľa polohy srdca: facies sternocostalis, facies diaphragmatica a facies pulmonalis (dextra a et sinistra).

Na povrchu srdca je výrazný sulcus coronarius, prebiehajúci kruhovito a oddeľuje predsiene (atrium dextrum et atrium sinistrum) od komôr (ventriculus dexter et ventriculus sinister). Pozdĺžne brázdy- sulcus interventricularis anterior et posterior naznačujú polohu medzikomorovej priehradky.

Priemet srdca na prednú hrudnú stenu (vyznačujúci jeho polohu v hrudníku) je vymedzený 4 okrajmi:

• margo dexter (margo acutus): medzi facies diaphragmatica a facies sternocostalis,
• margo sinister - medzi facies sternocostalis .a facies pulmonalis sinistra,
• margo superior - medzi horným okrajom vena cava superior a auricula sinistra,
• margo inferior - horizontálne prebiehajúce, od srdcového hrotu až k facies pulmonalis dextra

Opis dutín srdca.

Srdce sa skladá z 2 predsiení, oddelených medzipredsieňovou priehradkou (septum interatriale) a 2 komôr, oddelených medzikomorovou priehradkou (septum interventriculare).

Pravá predsieň (atrium dextrum)

Jej vnútorná plocha je hladká, tvoria ju 2 časti: menšiu zadnú a väčšiu prednú časť, vyklenujúca sa dopredu ako pravé uško (auricula dextra). V oblasti uška vystupujú hrebeňovité svaly (mm. pectinati), podmieňujúce jeho nerovný povrch. Menšiu zadnú časť tvorí sinus venarum cavarum (splav dutých žíl)- vústenie oboch dutých žíl: zhora horná dutá žila (vena cava superior) a zdola dolná dutá žila (vena cava inferior). Sprava ju ohraničuje crista terminalis od vačšej prednej časti vlastnej pravej predsiene. Polohu  crista terminalis z vonkajšej strany určuje sulcus terminalis. Vústenie dolnej dutej žily je ohradené chlopňou- valvula venae cavae inferioris (Eustachii), po jej ľavom boku priamo vyúsťujú aj predné žily srdca a hlavná zberná žila srdca- sinus coronarius (vencovitý splav), ktoré je takisto ohradené menšou chlopňou- valvula sinus coronarius (Thebesii). Septum interatriale obsahuje oválnu jamu (fossa ovalis)- uzatvorený otvor, tvoriaci počas embryonálneho vývoja komunikáciu medzi predsieňami. Smerom nadol sa pravá predsieň otvára do pravej komory- ostium atrioventriculare dextrum. Je v ňom vložená trojcípová chlopňa (valva tricuspidalis). Chlopňa má tri cípy: cuspis anterior, cuspis posterior, cuspis septalis.

Pravá komora (ventriculus dexter)

Jej dutinu rozdeľujeme na dve časti:

1. vtoková časť- od ostium atrioventriculare dextrum až ku hrotu srdca, je drsná (pars trabecularis), podmienená nepravidelnými svalovými trámcami trabeculae carneae. Obsahuje tri bradavkové svaly (mm. papillares), označené podľa polohy: m. papillaris anterior, m. papillaris posterior et m. papillaris septalis. Svaly sú pomocou tenkých šľachových strún (chordae tendinae) pripevnené vždy k dvom susedným cípom trojcípovej chlopne. Najvýraznejší trámec- trabecula septomarginalis („moderator band“), prebieha od septum interventricularis k m. papillaris ant., obsahuje pravé ramienko excitomotorického aparátu srdca. Okrajový trámec- crista supraventricularis ju oddeľuje od výtokovej časti.
2. hladká výtoková časť pravej komory (pars glabra)- od srdcového hrotu cez zúžený tepnový kužeľ (infundibulum a  conus arteriosus ) až k otvoru pľúcnicového kmeňa (ostium trunci pulmonalis), v ktorom je vložená chlopňa pľúcnicového kmeňa (valva trunci pulmonalis), má podobu lastovičieho hniezda. Skladá sa z 3 polmesiačikovitých chlopní (valvulae semilunares), ich stenčený voľný okraj chlopne sa označuje ako mesiačik (lunula), zhrubnutie v strednej časti každej chlopne je uzlík (nodulus). Zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do pravej komory.

Ľavá predsieň (atrium sinistrum)

má nepravidelný tvar a prevažne hladké steny. V ľavom ušku (auricula sinistra) sú hrebeňovité svaly (mm. pectinati) podmieňujúce jeho nerovný povrch. Do zadnej steny predsiene ústia štyri pľúcne žily (venae pulmonales) privádzajúce okysličenú krv z pľúc. Cez otvor ostium atrioventriculare sinistrum, v ktorom je vložená dvojcípová chlopňa (valva mitralis) ústi do ľavej komory. Chlopňa obsahuje predný a zadný cíp (cuspis anterior et cuspis posterior), ktoré sú pripojené šľachovými strunami (chordae tendineae) k bradavkovým svalom (mm. papillares) ľavej komory. Chlopňa funguje ako ventil, prepúšťajúci krv do komory.

Na ľavej strane medzipredsieňovej priehradky (septum interatriale) je fossa ovalis lemovaná polmesiačikovitou valvula foraminis ovalis (falx septi).

Ľavá komora (ventriculus sinister)

je kužeľovitého a v priečnom priereze okrúhleho tvaru. Jej predná dolná časť zodpovedá na povrchu srdcovému hrotu. Komorová dutina je úponom mm. papillares tiež rozdelená na drsnú vtokovú časť (pars trabecularis) a výtokovú hladkú časť (pars glabra) smerujúcu k otvoru srdcovnice (ostium aortae).  Trabeculae carneae ľavej komory sú početnejšie, jemnejšie, s hlbšími jamkami. M. papillaris anterior a m. papillaris posterior sú mohutnejšie a dlhšie. Ich šľachové strunky (chordae tendineae) sú kratšie a menej rozvetvené. Hladká výtoková časť sa označuje aj ako vestibulum aortae. V otvore srdcovnice je polmesiačikovitá chlopňa srdcovnice (valva aortae). Aj táto chlopňa má tri polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares), označené podľa ich polohy (valvula semilunaris dextra= valvula coronaria dextra, sinistra = valvula coronaria sinistra et posterior= valvula non coronaria), zabraňujúce spätnému toku krvi do ľavej komory. Chlopňa má podobne stenčený okraj (lunula), na ktorom je uprostred zhrubnutie vytvárajúce uzlík (nodulus). Chlopniam zodpovedajú tri vyklenutia steny srdcovnice (sinus aortae): sinus aortae dexter, sinus aortae sinister (vyúsťujú z nich pravá a ľavá vencovitá tepna) a sinus aortae posterior = „akoronárny“ sínus.

Medzikomorová priehradka (septum interventriculrae) smeruje šikmo dozadu a doprava, vyklenuje sa do pravej komory, čím vytvára na priečnom priereze ľavej komory jej okrúhly tvar. Skladá sa z 2 častí: pars membranacea septi interventricularis (horná stenčená väzivová časť) a pars muscularis septi interventriculris (hrubšia dolná svalová časť). Pars membranacea septi interventricularis zasahuje do septum interatriale v blízkosti ostium atrioventriculare dextrum, tu je krytá len endokardom predsiení a je často miestom vzniku vrodených chýb medzikomorovej priehradky.

Stavba steny srdca pozostáva z troch vrstiev:

A) vnútrosrdie (endocardium) -  vnútorná vrstva steny srdca je hladká, lesklá a priesvitná.

Tvorí ju vrstva endotelových buniek, elastické vlákna a ojedinelo aj bunky hladkého svalového tkaniva. Je hrubší v predsieňach, tenší v komorách, v ľavej polovici srdca je endokard hrubší ako v pravom srdci. Z tejto vrstvy vychádzajú ako výbežky aj srdcové chlopne. Na srdci opisujeme dva druhy chlopní:

- cípové chlopne: valva tricuspidalis et valva mitralis. Nachádzajú sa medzi predsieňami a komorami. Ich podkladom sú väzivové platničky, ktoré sa cestou jemných šľachových strún pripájajú k bradavkovým svalom,

- polmesiačikovité chlopne: valva aortae et valva trunci pulmonalis. Chlopňa srdcovnice je vložená medzi ľavú komoru a srdcovnicu, chlopňa pľúcnicového kmeňa je vo výtokovej časti pravej komory.

Obe chlopne sú vsadené do prstencov hustého kolagénového väziva, oddeľujúceho svalovinu predsiení a komôr - skelet srdca. Tvoria ho väzivové krúžky (anulus fibrosus dexter et sinister), na ktoré sa upínajú cípové srdcové chlopne a dva ďalšie prstence (anulus aorticus, anulus trunci pulmonalis), do ktorých sa vkladajú polmesiačikovité chlopne srdcovnice a pľúcnicového kmeňa, spojené spolu „kónusovou šľachou“ (tendo infundibuli). Trojuholníkové priestory medzi nimi (trigonum fibrosum dextrum et sinistrum) sú vyplnené podporným väzivom. Z trigonum fibrosum dextrum začína pars membranacea septi interventricularis, obsahuje aj „Todarovu“ šľachu (tendo Todaro).

                        Stenosis (zúženie) chlopní je stav, keď sú okraje chlopní zrastené a zvyčajne aj zhrubnuté, s nerovnými okrajmi, vytvárajúce vír pri prúdení krvi cez takto zúžený otvor, prejavujúci sa pri auskultácii srdca „šelestom“. Insuficientia (nedomykavosť) vzniká poškodením chlopne vrodenou alebo získanou poruchou, prejavujúca sa návratom časti vypudenej krvi späť cez nedomykavú chlopňu. Spätný prúd takisto vytvára vír, ktorý sa pri auskultácii srdca prejavuje šelestom.

                        Zápalové postihnutie vnútrosrdia sa označuje ako endokarditída (endocarditis), jej nebezpečenstvo spočíva v následnom poškodení cípov srdcových chlopní rôzneho rozsahu, niekedy vyžadujúcom až náhradu umelou chlopňou.

             Miesta projekcie srdcových chlopní na prednú hrudnú stenu sa mierne líšia od ich miest auskultácie, lebo zvuky uzáveru chlopní sa zanášajú v smere prúdu krvi.

Tabuľka 1. Miesta projekcie a auskultácie chlopní srdca (podľa Schumachera).

B) svalovina srdca (myocardium) - stredná najhrubšia vrstva srdcovej steny predstavuje špeciálne upravený druh priečne pruhovanej svaloviny. Svalovina predsiení je tenšia a úplne oddelená od hrubšej svaloviny komôr, najhrubšia je svalovina ľavej komory. Nerovnaká hrúbka svaloviny najmä komôr zodpovedá rôznemu zaťaženiu jednotlivých oddielov srdca. Pravá komora, z ktorej sa krv vyvrhuje do pľúc, má svalovinu trikrát tenšiu ako ľavá komora, ktorá vháňa krv do celého tela. Svalovina predsiení aj komôr sa upína do skeletu srdca.

Predsiene majú spoločnú povrchovú a oddelenú hĺbkovú vrstvu. Z hĺbkovej vrstvy odstupujú mm. pectinati zasahujúce do ušiek predsiení.

Svalovina komôr je usporiadaná do troch vrstiev:

- povrchová špirálovitá vrstva, zostupuje od anulus fibrosus dx. et sin. k apex cordis, kde sa zanára do hĺbky a vytvára vír (vortex codis)

- stredná, kruhovite usporiadaná, vrstva (stratum circulare). Jej skrížené vlákna tvoria väčšiu časť septum interventriculare.

- hĺbková, pozdĺžne až sieťovito usporiadaná vrstva prebieha subenokardiálne. Vytvárajú sa z nej mm. papillares a trabeculae carneae.

            Zápalové postihnutie srdcovej svaloviny sa označuje ako myokarditída (myocarditis), jej nebezpečenstvo spočíva v možnom postihnutí prevodového systému srdca a následných arytmiách (poruchách srdcového rytmu).

Prevodový systém srdca

Činnosť srdca je charakterizovaná pravidelnými, rytmickými sťahmi. Túto činnosť zabezpečujú dva druhy buniek v špeciálne upravenej svalovine:

- a) bunky excitomotorického aparátu (prevodového systému srdca), vytvárajúce a rozvádzajúce vzruchy z predsiení na komory,

- b) svalové bunky, ktoré na tieto podnety odpovedajú zmrštením - kontrakciou.

Excitomotorický aparát srdca

1. Podnet na zmrštenie srdca vzniká v nodus sinuatrialis (Keith- Flack), uloženom v pravej predsieni, v blízkosti ústia hornej dutej žily, na hornom konci sulcus terminalis. Vzruchy v ňom vznikajú automaticky  o frekvencii cca 70/minútu a pravidelne sa myogénne šíria oboma predsieňami. Uzlík sa označuje „pacemaker"- udavač rytmu.

2. oválny nodus atrioventricularis (Tawara- Ashoff) leží v tesnej blízkosti cípu trojcípovej chlopne, v blízkosti vústenia sinus coronarius do pravej predsiene. Tu dochádza k spomaleniu prichádzajúcich vzruchov. Aj sám má schopnosť samostanej tvorby vzruchov, avšak o nižšej frekvencii- cca 40-50/min- čo sa označuje ako „junkčný“ rytmus.

Todarova šľacha, úpon cuspis septalis valvae tricuspidalis a anteromediálny okraj valvulae Thebesii ohraničujú tzv. „Kochov trojuholník“- miesto chirurgického prístupu k AV uzlu excitomotorického aparátu srdca.

3. jeho pokračovaním je fasciculus atrioventricularis (Gaskell-His), uložený v medzikomorovej priehradke. Je spojkou medzi svalovinou predsiení a komôr.

4. Hisov zväzok sa rozdeľuje na pravé a ľavé (Tawarovo) ramienko (crus dextrum et crus sinistrum fasciculi atrioventricularis), ktoré pokračujú po obidvoch stranách medzikomorovej priehradky k papilárnym svalom v pravej a ľavej komore. Pravé Tawarovo ramienko pokračuje v trabecula septomarginalis k prednému papilárnemu svalu pravej komory.

5. koncové vetvenie excitomotorického aparátu srdca tvoria Purkyňove vlákna (rami subendocardiales Purkinje). Vedú podráždenie z ramienok do všetkých častí komorovej svaloviny.

6. internodálne a interatriálne spojenia boli zistené na základe elektrofyziologických pozorovaní a dopĺňajú pôvodnú predstavu o šírení vzruchu z predsiení na komory. Ako predsieňové prevodové dráhy (internodálne) sa označujú:

- predný internodálny zväzok

- interatriálny zväzok (Bachmannov zväzok)

- stredný internodálny zväzok (Wenckebachov zväzok)

- zadný internodálny zväzok (Thorelov zväzok) z neho sa môžu oddelovať atriofascikulárne (kolaterálne „bypassové“ vlákna),

- akcesórne AV zväzky

Cez tieto spojenia sa vzruchy z predsiení môžu šíriť na komory rýchlejšie ako zvyčajnou cestou, vyúsťujúc do ťažko zastaviteľnej tachykardie (zrýchlenej činnosti srdca) vyčerpávajúcu myokard.

Výsledkom komplexnej činnosti excitomorického aparátu srdca je pravidelne sa opakujúca kontrakčná vlna, ktorá postupuje z predsiení na komory až ku hrotu srdca a odtiaľ sa šíri na svalovinou komôr ďalej až ku ústiam tepien a atrioventrikulárnym chlopniam. Prevodový aparát srdca synchronizuje činnosť jednotlivých oddielov srdca- kontrakciu (systolu) a relaxáciu (diastolu). Systola predsiení musí predchádzať systole komôr, vo fáze relaxácie sa plnia srdcové dutiny krvou. Porucha tvorby a šírenia srdcových vzruchov sa označuje ako arytmia, dysrytmia. Elektrokardiografia (EKG) je vyšetrenie srdca, zaznamenávajúce elektrickú činnosť srdca z povrchu hrudníka, jeho výsledkom je charakteristická krivka – elektrokardiogram.

C) osrdie (epicardium) - vonkajšia vrstvu steny srdca tvorí hladká, tenká, serózna blana.
Kolagénové a elastické väzivové vlákna pod ňou ju spájajú so svalovinou srdca. Epikard je vnútorným listom osrdcovníka- lamina visceralis (pericardium serosum).

Osrdcovník (pericardium) je pevný väzivový vak kužeľovitého tvaru, obaľujúci srdce. Po jeho povrchu vpravo a vľavo prebieha nervus phrenicus spolu s vasa pericardiacophrenica. Osrdcovník udržuje srdce v anatomickej polohe, skladá sa z dvoch listov:

-          A) vonkajša, väzivová vrstva- pericardium fibrosum

-          B) vnútorná, serózna vrstva – pericardium serosum

A) pericardium fibrosum- pevný väzivový obal pokračuje kraniálne do adventície veľkých ciev a kaudálne je pripojený k bránici. Vpredu je pripojený k sternu (ligg.  sternopericardiaca), vzadu a po stranách k orgánom mediastina a dolu k bránici (ligg. phrenicopericardiaca). Popisujeme na ňom podobné plochy ako na samotnom srdci: pars diaphragmatica (spočívajúca na bránici), pars sternocostalis (v area interpleuralis inferior), pars mediastinalis (naliehajúce na mediastinálnu pleuru vpravo, vľavo a dorzálne), vrchol perikardovej dutiny (cupula pericardii) obklápa začiatky aorta scendens a truncus pulmonalis.

B) pericardium serosum- serózna výstielka väzivového vaku je tvorená 2 listami:

- lamina parietalis- vystieľajúca vnútornú plochu fibrózneho perikardu a 

- lamina visceralis- vnútorný list priamo nalieha na srdcovú svalovinu a pokrýva povrch srdca, označujeme ho osrdie (epicardium). Štrbinovitý priestor medzi nimi - cavitas pericardiaca vypĺňa malé množstvo číreho liquor pericardii, zvlhčujúceho steny a uľahčujúceho pohyby srdca.

Fibrózny perikard prechádza do epikardu okolo ústia veľkých ciev: okolo ústia vstupujúcich pľúcnych a dutých žíl vytvára porta venarum v tvare ležiaceho písmena T, ústia vystupujúcich veľkých tepien obopína ako porta arteriarum a pokračuje na ne ako vagina serosa arteriarum. Medzi oboma vstupmi vytvára záhyby, kde sa môže hromadiť serózna tekutina- sinus obliquus pericardii a sinus transversus pericardii. Do sinus transversus pericardii možno po otvorení perikardu vsunúť prst alebo chirurgické svorky pri potrebe ligácie veľkých tepien, napr. počas chirurgických výkonov na srdci.

Postihnutie perikardu zápalovým procesom sa označuje ako perikarditída (pericarditis). Často býva sprevádzaná nadmernou tvorbou zápalovej tekutiny v perikardovej dutine- fluidoperikard, čo môže obmedzovať prácu srdca a vyžaduje vykonanie perikardiocentézy- punkcia perikardovej dutiny zvyčajne za účelom odsatia časti tekutiny a obnovenia práce srdca. Perikardiocentéza sa vykonáva v 5.- 6. medzirebrí vľavo, pri okraji sterna, kde srdce zľava obkružuje incisura cardiaca ľavých pľúc a pleury alebo aj z infrasternálneho uhla vľavo. Nadmerné množstvo tekutiny v perikardovej dutine môže pochádzať napr. aj z traumatického natrhnutia veľkých ciev, sprevádzané masívnym výronom krvi- hemoperikard. Takéto ťažko zastaviteľné krvácanie môže vyústiť do tamponády srdca- zastavenie srdcovej činnosti v dôsledku obmedzenia jeho práce nadmerným množstvom tekutiny v tesnom neroztlačiteľnom fibróznom obale perikardu. Pneumoperikard označuje stav prítomnosti vzduchu v perikardovej dutine, ktorý sa tam môže dostať napr. pri pneumothoraxe, poškodením steny dutiny.

            Agenéza perikardu je stav, kedy nie je vyvinutá časť alebo celý perikard. Stav sa často zisťuje náhodne pri echokardiografickom vyšetrení. Častejšie býva asociovaný so spontánnym pneumothoraxom.   

Cievy srdca. Srdce má bohaté cievne zásobenie, ktoré je nevyhnutné na výkon jeho funkcie a spotrebu energie pri zabezpečení cirkulácie krvi v organizme.

Tepny srdca

Stenu srdca vyživujú dve vencovité tepny (arteria coronaria dextra et sinistra).

Arteria coronaria dextra vystupuje z pravej zátoky srdcovnice a kladie sa doprava do sulcus coronarius. Vyživuje pravú predsieň, časť pravej komory a koncovou vetvou vyživuje zadnú časť komorovej priehradky a priľahlú časť ľavej komory srdca. Vysiela vetvu pre pravý okraj srdca- r. marginalis dexter, ďalšie vetvy sú: r. coni arteriosi, r. nodi sinuatrialis, r. atrialis dexter a končí vzadu ako r. iníerventricularis posterior v rovnomennej brázde srdca, ten ešte môže vydávať rr. interventriculares septales. Môže vydávať aj r. nodi atrioventricularis.

Arteria coronaria sinistra začína v ľavej zátoke srdcovnice. Ľavá vencovitá tepna vyživuje ľavú predsieň, ľavú komoru, prednú časť pravej komory a priľahlú časť komorovej priehradky Po krátkom priebehu sa delí na r. iníerventricularis anterior, zostupujúcu v rovnomennej brázde srdca a r. circumflexus, ktorá sa kladie do vencovitej .......

Recenzenti: MUDr. Hadriová Alexandra

MUDr. Korcová Lea

ISBN 978-1-64921-851-3

/Klinicko-anatomické aspekty kardiovaskulárneho a lymfatického systému, Zora Haviarová, 2020-05-05/

Vydavateľ: Zora Haviarová v spolupráci s Ecoletra.com LLC, 16192 COASTAL HWY, LEWES, DE 19958, www.ecoletra.com

4-D hodnotenie:

Skriptá a návody	Edukačné weby a atlasy	Digitálne video	Prezentácie a animácie	Obrazový materiál – kazuistiky	E-learningové kurzy (LMS)	Nerecenzované
Základná úroveň	Pokročilá úroveň	Špecializačná úroveň	Komplexná úroveň			Hodnocení Zvoľte prosím dosiahnutú úroveň vzdelania a potom ohodnoťte výučbový materiál predovšetkým z pohľadu vhodnosti materiálu pre samoštúdium. Študent – študent bakalárskeho alebo magisterského stupňa Absolvent – absolvent bakalárskeho alebo magisterského stupňa PhD. absolvent – postgraduálny študent, absolvent PhD. štúdia, odborný asistent, ... % Odoslať Ohodnoťte ako prvý tento článok! hodnotiť
Tento príspevok nebol skontrolovaný garantom obsahu portálu.

Predmety/kurzy

• Anatómia 2 [004]
• Anatómia 3 [016]