Predná očná komora predstavuje priestor medzi zadnou plochou rohovky a prednou plochou dúhovky. Za normálnych okolnosti je hlboká približne 3,6mm, vyplnená čírou tekutinou, nazývanou komorový mok. Ten je produkovaný veľmi dôležitou anatomickou a funkčnou štruktúrou, dúhovkovo-rohovkovým uhlom. Jeho poznanie predstavuje „alfu a omegu“ v diagnostike, klasifikácii a výbere adekvátnej liečby zeleného zákalu - glaukómu.
Väčšina ochorení oka, ale aj niektoré systémové choroby sa môžu prejaviť zmenami v hĺbke a obsahu prednej komory. Najčastejšie sa jedná o zápalové afekcie, tumory, glaukómy, ale aj kataraktu, úrazy oka či očné prejavy celkových ochorení.
V nasledujúcej prezentácii si podrobnejšie popíšeme základy anatómie a fyziológie, prednej komory a dúhovkovo-rohovkového uhla ako aj ich patologické zmeny a základné i špecifické vyšetrovacie postupy a metódy.
Dúhovka (iris)
Anatómia a fyziológia dúhovky
Dúhovka predstavuje ploché medzikružie postavené kolmo na optickú os oka [1]. Má individuálne zafarbenie a časť z nej je viditeľná cez rohovku [2]. Je najventrálnejšou časťou cievovej strednej vrstvy očnej gule (tunica vasculosa bulbi, v klinickej praxi najčastejšie označovanej ako uvea) a delí predný priestor oka na prednú a zadnú očnú komoru [2,3]. Uveu okrem nej tvorí ešte cievovka a vráskovec a jej hlavnou úlohou je výživa podstatnej časti vnútroočných štruktúr [3,1].
V centre dúhovky sa nachádza otvor- zrenica (pupilla), prostredníctvom ktorej sa reguluje množstvo svetla vstupujúce do oka [1]. Zrenica je nepatrne posunutá mediálne, takže vonkajšia strana dúhovky je o niečo širšia ako vnútorná [2]. Funkcia dúhovky sa zvykne prirovnávať ku clone fotoaparátu: pomocou svojich hladkých svalov vie pupilu pri nedostatku svetla a pri akomodácii oka do diaľky rozšíriť (mydriáza); a naopak, pri dostatočnom osvetlení a pri akomodácii na blízko ju zužuje (mióza) [2,3]. Veľkosť zrenice sa pohybuje od 7,5-8 mm pri úplnej mydriáze do 1,5-2 mm pri maximálnej mióze [4]. Tento dej sa nazýva pupilárny reflex a jeho centrum je v strednom mozgu [1]. Margo pupillaris je okraj zrenice s jemnými riasami- plicae iridis. Tmavšie zafarbenie je spôsobené čiastočným premietaním pigmentového epitelu zadnej plochy dúhovky. Opačný vonkajší okraj dúhovky sa nazýva margo ciliaris a nachádza sa v mieste zrastania dúhovky s vráskovcom- angulus iridocornealis s reticulum trabeculare (spongium anguli iridocornealis). Z funkčného hľadiska ide o dôležité miesto, pretože sa tu do cievneho systému vstrebáva komorová tekutina [1].
Predná plocha dúhovky- facies anterior iridis je tvorená väzivovou strómou, ktorá spolu s cievami a presvitajúcim pigmentom vytvára typickú dúhovkovú kresbu. Cievy vytvárajú dva prstence, ktoré sú prepojené radiálne prebiehajúcimi vetvami. Circulus arteriosus major podmieňuje širší pás dúhovky pri margo ciliaris- anulus iridis major. Pri margo pupillaris sa nachádza obdobný užší pás- anulus iridis minor, ktorého jemnejšia štruktúra je daná menším kalibrom ciev tvoriacich circulus arteriosus minor [2]. Facies posterior iridis tvorí pigmentová vrstva, ktorá určuje farbu oka a má význam aj pre zrakové funkcie, pretože zabraňuje oslneniu [2,1]. Vo vnútri dúhovky sa nachádza musculus dilatator pupillae pozostávajúci z radiálne orientovaných vláken hladkej svaloviny, ktoré sú inervované sympatikovými vláknami (končiacimi v centrum ciliospinale miechových segmentov C8 a Th1). Jeho funkciou je rozširovanie zrenice [2,3]. Vlákna druhého svalu-musculus sphincter pupillae-sú usporiadané cirkulárne a obkružujú zrenicu. Sú inervované parasympatikovými vetvami n. oculomotorius a zabezpečujú zužovanie zrenice. Centrom je Edingerove- Westphalovhe jadro. [2,3].
Histológia dúhovky
Z histologického hľadiska môžeme na dúhovke rozlíšiť 5 vrstiev. Prvé tri pochádzajú z tunica vasculosa a väčšina ich štruktúr vznikla z ektomezenchýmu. Dvojvrstvový pigmentový epitel (pars caeca/ iridica retinae) na zadej ploche dúhovky má neuroektodermálny pôvod [5,6].
Časti:
- predný epitel dúhovky: tvorí ho diskontinuálny jednovrstevný plochý epitel z buniek s početnými výbežkami, čo podmieňuje nerovnosť prednej plochy dúhovky [5].
- predná hraničná vrstva: nachádzame v nej početné fibroblasty a melanocyty ale len málo ciev a väzivových vláken. Je jednou zo štruktúr podmieňujúcich farbu očí [5].
- Stroma iridis: je tvorená riedkym kolagénnym väzivom a hustou spleťou cievvytvárajúcich kresbu dúhovky (trrabeculae et lacunae iridis) [3,7]. Ďalej obsahujefibroblasty, melanocyty, makrofágy, nervové vlákna a vlákna hladkej svaloviny m.sphincter pupillae v blízkosti pupily [3,1].
- predná (vonkajšia) vrstva epitelu(zadná hraničná vrstva): pozostáva z pigmentovaných svalových buniek (tzv. myoepitel) radiálne usporiadaného m. dilatator pupillae [3].
- zadná (vnútorná) vrstva epitelu: je tvorená vrstvou cylindrických buniek obsahujúcich veľké množstvo melaninových granúl [5].
Farba očí závisí od, hustoty a náplne ciev, pigmentu presvitajúcom zo zadnej plochy, hrúbky väzivovej strómy a množstva melanocytov (a v pigmentu v ich melanofóroch),ktoré sa v nej nachádzajú [2,3]. Výsledná farba je daná ich kombináciou, preto je farebná škála očí tak pestrá [5,2]. Hnedá farba vzniká pri silnej pigmentácii v stróme. Ak je pigmentácia obmedzená na presvitajúci epitel zo zadnej plochy, dostávame rôzne odtiene modrej, šedej až zelenej-podľa účasti červenej krvnej zložky [3,2].
Literatúra
- Čihák, Radomír. Anatomie 3. Třetí, upravené a doplněné vydání. Praha: Grada Publishing, 2016, s. 580-589 ISBN 978-80-247-5636-3
- Lüllmann-Rauch, Renate. Histologie. Praha: Grada, 2012, s. 493-505, ISBN 978-80-247-3729-4
- Krásnik, V., Furdová, A., Oláh, Z.: Príručka zoftalmológie 1, Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, 17-21 s. ISBN 978-80-233-3653-6
- Alexandridis, E.: Pupil Size. V The Pupil, by E. Alexandridis, 11–12. New York, NY: Springer New York, 1985, s. 11-12, ISBN 978-1-4612-9557-0, 978-1-4612-5086-9
- Vajner, Luděk et al. Lékařská histologie. II, II,. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum, 2017, s. 157, ISBN 978-80-246-3858-4
- Kuchynka, Pavel et al. Oční lékařství. 2., přepracované a doplněné vydání. Praha: Grada Publishing, 2016, s. 29-34, ISBN 978-80-247-5079-8
- Oláh, Zoltán. Očné lekárstvo: učebnica pre lekárske fakulty. Martin: Osveta, 1998, s. 125- 136 ISBN 978-80-88824-74-9
Príloha | Dátum | Veľkosť | Prístupnosť [?] | Klinicky citlivé [?] | Licencia | |
---|---|---|---|---|---|---|
Predná očná komora a dúhovkovorohovkový uhol | 28.4.2020 | 3.14 MB | ktokoľvek | – | – |
4-D hodnotenie:
Skriptá a návody |
Edukačné weby a atlasy |
Digitálne video |
Prezentácie a animácie |
Obrazový materiál – kazuistiky |
E-learningové kurzy (LMS) |
Nerecenzované |
Základná úroveň |
Pokročilá úroveň |
Špecializačná úroveň |
Komplexná úroveň |
HodnoceníZvoľte prosím dosiahnutú úroveň vzdelania a potom ohodnoťte výučbový materiál predovšetkým z pohľadu vhodnosti materiálu pre samoštúdium.
Študent – študent bakalárskeho alebo magisterského stupňa
Absolvent – absolvent bakalárskeho alebo magisterského stupňa PhD. absolvent – postgraduálny študent, absolvent PhD. štúdia, odborný asistent, ...
%
Ohodnoťte hodnotiťako prvý tento článok! |
||
Tento príspevok nebol skontrolovaný garantom obsahu portálu. |
Súvisiace články:
- Neurooftalmológia
- Binokulárne videnie
- Základy anatómie oka pre medikov
- Aplikácia liekov a liečiv v oftalmológii
- Strabizmus - etiopatogenéza, klasifikácia, charakteristika konkomitantného strabizmu
Kľúčové slová: predná komora, komorový mok, cirkulácia, dúhovkovorohovkový -iridokorneálny uhol, van Herick, Smithová technika, gonioskopia, predn´á očná komora, glaukómové ochorenie
citácia: Juraj Sekáč, Rybár Ján, Ferková Sylvia - Slovenský metrologický ústav v Bratislave, Strojnícka fakula STU v Bratislave: Predná očná komora a dúhovkovorohovkový uhol. Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave [online] , [cit. 11. 09. 2024]. Dostupný z WWW: https://portal.fmed.uniba.sk/clanky.php?aid=443. ISSN 1337-9577.