Predná očná komora a dúhovkovorohovkový uhol

Dúhovka (iris)
Anatómia a fyziológia dúhovky
Dúhovka predstavuje ploché medzikružie postavené kolmo na optickú os oka [1]. Má individuálne zafarbenie a časť z nej je viditeľná cez rohovku [2]. Je najventrálnejšou časťou cievovej strednej vrstvy očnej gule (tunica vasculosa bulbi, v klinickej praxi najčastejšie označovanej ako uvea) a delí predný priestor oka na prednú a zadnú očnú komoru [2,3]. Uveu okrem nej tvorí ešte cievovka a vráskovec a jej hlavnou úlohou je výživa podstatnej časti vnútroočných štruktúr [3,1].
V centre dúhovky sa nachádza otvor- zrenica (pupilla), prostredníctvom ktorej sa reguluje množstvo svetla vstupujúce do oka [1]. Zrenica je nepatrne posunutá mediálne, takže vonkajšia strana dúhovky je o niečo širšia ako vnútorná [2]. Funkcia dúhovky sa zvykne prirovnávať ku clone fotoaparátu: pomocou svojich hladkých svalov vie pupilu pri nedostatku svetla a pri akomodácii oka do diaľky rozšíriť (mydriáza); a naopak, pri dostatočnom osvetlení a pri akomodácii na blízko ju zužuje (mióza) [2,3]. Veľkosť zrenice sa pohybuje od 7,5-8 mm pri úplnej mydriáze do 1,5-2 mm pri maximálnej mióze [4]. Tento dej sa nazýva pupilárny reflex a jeho centrum je v strednom mozgu [1]. Margo pupillaris je okraj zrenice s jemnými riasami- plicae iridis. Tmavšie zafarbenie je spôsobené čiastočným premietaním pigmentového epitelu zadnej plochy dúhovky. Opačný vonkajší okraj dúhovky sa nazýva margo ciliaris a nachádza sa v mieste zrastania dúhovky s vráskovcom- angulus iridocornealis s reticulum trabeculare (spongium anguli iridocornealis). Z funkčného hľadiska ide o dôležité miesto, pretože sa tu do cievneho systému vstrebáva komorová tekutina [1].
Predná plocha dúhovky- facies anterior iridis je tvorená väzivovou strómou, ktorá spolu s cievami a presvitajúcim pigmentom vytvára typickú dúhovkovú kresbu. Cievy vytvárajú dva prstence, ktoré sú prepojené radiálne prebiehajúcimi vetvami. Circulus arteriosus major podmieňuje širší pás dúhovky pri margo ciliaris- anulus iridis major. Pri margo pupillaris sa nachádza obdobný užší pás- anulus iridis minor, ktorého jemnejšia štruktúra je daná menším kalibrom ciev tvoriacich circulus arteriosus minor [2]. Facies posterior iridis tvorí pigmentová vrstva, ktorá určuje farbu oka a má význam aj pre zrakové funkcie, pretože zabraňuje oslneniu [2,1]. Vo vnútri dúhovky sa nachádza musculus dilatator pupillae pozostávajúci z radiálne orientovaných vláken hladkej svaloviny, ktoré sú inervované sympatikovými vláknami (končiacimi v centrum ciliospinale miechových segmentov C8 a Th1). Jeho funkciou je rozširovanie zrenice [2,3]. Vlákna druhého svalu-musculus sphincter pupillae-sú usporiadané cirkulárne a obkružujú zrenicu. Sú inervované parasympatikovými vetvami n. oculomotorius a zabezpečujú zužovanie zrenice. Centrom je Edingerove- Westphalovhe jadro. [2,3].

Histológia dúhovky
Z histologického hľadiska môžeme na dúhovke rozlíšiť 5 vrstiev. Prvé tri pochádzajú z tunica vasculosa a väčšina ich štruktúr vznikla z ektomezenchýmu. Dvojvrstvový pigmentový epitel (pars caeca/ iridica retinae) na zadej ploche dúhovky má neuroektodermálny pôvod [5,6]. 

Časti:

• predný epitel dúhovky: tvorí ho diskontinuálny jednovrstevný plochý epitel z buniek s početnými výbežkami, čo podmieňuje nerovnosť prednej plochy dúhovky [5].
• predná hraničná vrstva: nachádzame v nej početné fibroblasty a melanocyty ale len málo ciev a väzivových vláken. Je jednou zo štruktúr podmieňujúcich farbu očí [5].
• Stroma iridis: je tvorená riedkym kolagénnym väzivom a hustou spleťou cievvytvárajúcich kresbu dúhovky (trrabeculae et lacunae iridis) [3,7]. Ďalej obsahujefibroblasty, melanocyty, makrofágy, nervové vlákna a vlákna hladkej svaloviny m.sphincter pupillae v blízkosti pupily [3,1].
• predná (vonkajšia) vrstva epitelu(zadná hraničná vrstva): pozostáva z pigmentovaných svalových buniek (tzv. myoepitel) radiálne usporiadaného m. dilatator pupillae [3].
• zadná (vnútorná) vrstva epitelu: je tvorená vrstvou cylindrických buniek obsahujúcich veľké množstvo melaninových granúl [5].

Farba očí závisí od, hustoty a náplne ciev, pigmentu presvitajúcom zo zadnej plochy, hrúbky väzivovej strómy a množstva melanocytov (a v pigmentu v ich melanofóroch),ktoré sa v nej nachádzajú [2,3]. Výsledná farba je daná ich kombináciou, preto je farebná škála očí tak pestrá [5,2]. Hnedá farba vzniká pri silnej pigmentácii v stróme. Ak je pigmentácia obmedzená na presvitajúci epitel zo zadnej plochy, dostávame rôzne odtiene modrej, šedej až zelenej-podľa účasti červenej krvnej zložky [3,2].

Literatúra

1. Čihák, Radomír. Anatomie 3. Třetí, upravené a doplněné vydání. Praha: Grada Publishing, 2016, s. 580-589 ISBN 978-80-247-5636-3
2. Lüllmann-Rauch, Renate. Histologie. Praha: Grada, 2012, s. 493-505, ISBN 978-80-247-3729-4
3. Krásnik, V., Furdová, A., Oláh, Z.: Príručka zoftalmológie 1, Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, 17-21 s. ISBN 978-80-233-3653-6
4. Alexandridis, E.: Pupil Size. V The Pupil, by E. Alexandridis, 11–12. New York, NY: Springer New York, 1985, s. 11-12, ISBN 978-1-4612-9557-0, 978-1-4612-5086-9
5. Vajner, Luděk et al. Lékařská histologie. II, II,. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum, 2017, s. 157, ISBN 978-80-246-3858-4
6. Kuchynka, Pavel et al. Oční lékařství. 2., přepracované a doplněné vydání. Praha: Grada Publishing, 2016, s. 29-34, ISBN 978-80-247-5079-8
7. Oláh, Zoltán. Očné lekárstvo: učebnica pre lekárske fakulty. Martin: Osveta, 1998, s. 125- 136 ISBN 978-80-88824-74-9

4-D hodnotenie:

Skriptá a návody	Edukačné weby a atlasy	Digitálne video	Prezentácie a animácie	Obrazový materiál – kazuistiky	E-learningové kurzy (LMS)	Nerecenzované
Základná úroveň	Pokročilá úroveň	Špecializačná úroveň	Komplexná úroveň			Hodnocení Zvoľte prosím dosiahnutú úroveň vzdelania a potom ohodnoťte výučbový materiál predovšetkým z pohľadu vhodnosti materiálu pre samoštúdium. Študent – študent bakalárskeho alebo magisterského stupňa Absolvent – absolvent bakalárskeho alebo magisterského stupňa PhD. absolvent – postgraduálny študent, absolvent PhD. štúdia, odborný asistent, ... % Odoslať Ohodnoťte ako prvý tento článok! hodnotiť
Tento príspevok nebol skontrolovaný garantom obsahu portálu.

Súvisiace články:

• Neurooftalmológia
• Binokulárne videnie
• Základy anatómie oka pre medikov
• Aplikácia liekov a liečiv v oftalmológii
• Strabizmus - etiopatogenéza, klasifikácia, charakteristika konkomitantného strabizmu