Klasifikácia v psychiatrii

Klasifikačné systémy v medicíne umožňujú profesionálom vzájomne komunikovať a informovať sa o patologických stavoch či konkrétnych pacientoch. Sú základom pre stanovenie diagnózy a to má množstvo konzekvencií – nielen odborných, ale aj spoločenských a osobných.
Tento učebný text je určený pre študentov medicíny, pre študentov v treťom stupni vzdelávania a pre lekárov v špecializačnej príprave, ale aj pre širšiu odbornú verejnosť so záujmom o problém klasifikácie a to predovšetkým klasifikácie v psychiatrii.

V psychiatrii je problém klasifikácie veľmi diskutovaný a princípom klasifikácie sa (možno viac ako v iných odboroch) venuje viac pozornosti v pregraduálnom aj postgraduálnom vyučovaní. Zároveň je táto problematika považovaná za pomerne náročnú na pochopenie a osvojenie. Jedným z dôvodov stálej naliehavosti orientácie v psychiatrickej klasifikácii sú dva popri sebe existujúce a používané klasifikačné systémy. Prvým z nich je klasifikačný systém Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Medzinárodná klasifikácia chorôb, desiata revízia (ďalej MKCH-10), druhým je klasifikačný systém Americkej psychiatrickej spoločnosti Diagnostický a štatistický manuál (Diagnostic and Statistical Manual, ďalej DSM). Doteraz je používaná verzia DSM-IV-TR (štvrté vydanie, textová revízia), už pred vyše rokom však bola vydaná verzia DSM-5. Príprava DSM-5 a jeho vydanie vzbudili búrlivé diskusie v odbornej obci, ktoré sa týkajú základov psychiatrie ako odboru, výskumu i klinickej praxe.

Klasifikácia v medicíne je potrebná predovšetkým na zatrieďovanie jednotlivých chorobných stavov – diagnóz do zmysluplných skupín a stanovovanie štandardov pre diagnózy. Správne určenie diagnózy vedie k presne indikovanej liečbe, pokiaľ je táto liečba dostupná. Indikácia na liečbu je v čase medicíny založenej na dôkazoch schvaľovaná inštitúciami. Štátny ústav pre kontrolu liečiv na Slovensku, Európska lieková agentúra so sídlom v Londýne (EMA - European Medicines Agency – EMA, niekedy nesprávne prekladané ako Európska medicínska agentúra) či Food an Drug Administration (FDA) v USA posudzuje štúdie s novými liekmi, ktoré sa vykonali u pacientov s určenou diagnózou a schválenie lieku s uvedením indikácií v záväznom dokumente, ktorým je „Súhrn charakteristických vlastností lieku“, platí len pre konkrétnu uvedenú diagnózu.

Správna diagnóza je základom pre klinický výskum v medicíne ak je výskum usporiadaný „zhora nadol“ – od diagnózy k zisteniam, ktoré s diagnózou súvisia. Ale aj akýkoľvek základný výskum môžeme považovať za proces, ktorý je v konečnom 5 dôsledku zameraný na získanie výsledkov, ktoré nakoniec možno povedú k spresneniu diagnostického procesu, čiže môžeme hovoriť o usporiadaní „zdola nahor“. Nové poznatky však môžu viesť aj k procesom, ktoré sa niekedy nazývajú dekonštrukciou diagnóz. Na základe nových zistení sa pôvodná diagnostická jednotka rozkladá na presnejšie špecifikované podjednotky. Proces dekonštrukcie neprináša vždy zjednodušenia, môže byť aj výsledkom skutočnosti, že diagnóze, patologickému stavu, dostatočne nerozumieme a pokrok vo vedeckom poznaní spôsobuje, že už je jednotlivá diagnóza či diagnostický systém neudržateľný.

Tento učebný text je určený pre študentov medicíny, pre študentov v treťom stupni vzdelávania a pre lekárov v špecializačnej príprave, ale aj pre širšiu odbornú verejnosť so záujmom o problém klasifikácie a to predovšetkým klasifikácie v psychiatrii. Keďže publikácia má charakter učebného textu, priamo v texte uvádzame odkazy len na konkrétne citované zdroje. Úplný zoznam použitých literárnych zdrojov, vrátane všeobecných zdrojov, je uvedený na konci publikácie.