KOSTI RUKY (audiodidaktická pomôcka)

Didaktická pomôcka pre výučbu anatómie na LF UK - kosti ruky.

¹Farkašová Paulína, ²Haviarová Zora

¹ Spojená škola, Tilgnerova 14, 841 05 Bratislava
² Anatomický ústav LF UK, Sasinkova 2, 81372 Bratislava

Audiodidaktická pomôcka bola vypracovaná v rámci stredoškolskej seminárnej práce z predmetu „Biológia“ prvej autorky (septima A) v rámci študentskej odbornej činnosti (SOČ) a bola odprezentovaná na školskom aj okresnom kole SOČ v akademickom roku 2016/2017. Prvá autorka čestne prehlasuje, že prácu vypracovala sama za použitia uvedenej literatúry.

Úvod.
Tému mojej seminárnej práce týkajúcej sa som si vybrala z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných dôvodov je môj záujem o vedu a výskum a túžba študovať v budúcnosti medicínu. Vďaka môjmu otcovi, skúsenému klinickému farmaceutovi, mi bola naskytnutá príležitosť navštevovať od septembra 2016 Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas obdobia 6 mesiacov som nadobudla mnoho nových informácii a faktov, ktoré som vďaka ochote a zhovievavosti skúsených profesorov mala možnosť odskúšať v praxi. Spoznala som mnoho vynikajúcich ľudí : od študentov medicíny, postgraduálnych študentov, pomocných zriadencov až po skúsených vedcov a výskumníkov. Zažila som nezabudnuteľné chvíle a som veľmi vďačná za príležitosť prostredníctvom svojho vlastného výskumu napísať seminárnu prácu. Cieľmi práce bolo: oboznámiť sa s podrobnými informáciami o stavbe a funkcii ľudských končatín, zdieľať získané vedomosti a prispieť ku vzdelávaniu študentov, prispieť svojou činnosťou k novej forme vzdelávania študentov, naučiť sa pracovať s laboratórnymi pomôckami v kostiarni, prostredníctvom dotazníku zistiť, ako študenti vnímajú nový (elektronický) spôsob vzdelávania, porovnať schopnosť učenia študentov prostredníctvom rôznych metód
Problematika a prehľad literatúry:

1.1. Ossa manus (kosti ruky)
Kosti ruky sa delia na záprstné kosti, ktoré tvoria oporu dlane, a kosti prstov. Kĺbové spojenia týchto kostí umožňujú palcu a ostatným prstom veľkú pohyblivosť. Kostra ruky sa skladá z ôsmych zápästných kostí, piatich záprstných kostí, ktoré tvoria oporu dlane, a štrnástich kostí prstov (článkov prstov).

1.3.1. Ossa carpi (ossa carpalia, kosti zápästia)
Kosti zápästia ležia medzi kosťami predlaktia a prstov. Zápästných kostí je osem, spoločne tvoria zápästie, carpus. Spoločne sa pohybujú a zaisťujú ohybnosť zápästného kĺbu a ruky. Zoradené sú do dvoch radov - proximálneho a distálneho. Oblasť, o ktorej si všeobecne myslíme, že je zápästie, je koniec predlaktia prekrývajúci konce vretennej a lakťovej kosti. Zápästie v skutočnosti totiž leží v priestore ruky.
Proximálny rad (bližšie k predlaktiu) tvoria (od palcovej strany k malíčkovej) štyri kosti: os scaphoideum (člnkovitá kosť), os lunateum (mesiačikovitá kosť), os triquetrum (trojhranná kosť) a os pisiforme (hráškovitá kosť).
Distálny rad (bližšie k prstom) tvoria tiež štyri kosti: os trapezium (lichobežníková kosť), os trapezoideum (lichobežníkovitá kosť), os capitatum (hlavičkatá kosť) a os hamatum (háková kosť).
Hlavný kĺb zápästia je medzi týmito dvoma radmi a dolným koncom vretennej kosti.

1.3.1.1. Os scaphodeum (člnkovitá kosť)
Os scaphoideum má na proximálnej strane konvexnú artikulačnú plôšku pre spojenie s facies articularis carpalis vretennej kosti, distálne dve mierne konvexné plôšky pre spojenie s os trapezium a os trapezoideum. Na ulnárnej strane člnkovitej kosti sú dve plôšky: výrazne konkávna pre skĺbenie s os capitatum a skoro rovná, polmesiacovitého tvaru, pre os lunatum. Na radiálnom okraji kosti vystupuje do dlane hrbček člnkovitej kosti, tuberculum ossis scaphoidei. Os scaphoideum sa spomedzi karpálnych kostí najčastejšie láme, väčšinou kolmo na svoju pozdĺžnu os, pretože práve uprostred je táto kostička najviac zúžená. Komplikáciou môže byť nekróza proximálneho fragmentu alebo môže vzniknúť pseudoartróza.. Fraktúra ossis scaphoidei vzniká väčšinou nepriamym mechanizmom, pádom na dlaň pri extendovanej hornej končatine.

1.3.1.2. Os lunatum (mesiačikovitá kosť)
Proximálne sa na os lunatum nachádza konvexná artikulačná plôška, ktorou sa mesiačikovitá kosť prikladá k facies articularis carpalis vretennej kosti a k discus articularis zápästného kĺbu. Distálne má dve konkávne plôšky - na palcovej strane väčšiu pre os capitatum, na strane malíčka menšiu pre os hamatum. Bočné kĺbové plôšky sú rovné. Radiálna je užšia, polmesiacovitého tvaru, spája sa s os scaphoideum. Ulnárna je širšia, lichobežníkovitá, artikuluje s os triquetrum.

1.3.1.3. Os triquertum (trojhranná kosť)
Trojhranná kosť sa nachádza ulnárne od mesiačikovitej kosti a má tvar pyramídy. Jej proximálna kĺbová plôška je konvexná, prikladá sa k discus articularis zápästného kĺbu (discus articularis oddeľuje ulnu od zápästných kostí). Distálne má vlnovite prehnutú plôšku pre spojenie s os hamatum, radiálne plochú pre os lunatum a na ulnárnej strane okrúhlu, do dlane orientovanú plôšku pre os pisiforme.

1.3.1.4. Os pisiforme (hráškovitá kosť)
Drobná kosť na ulnárnom okraji proximálneho radu kostí zápästia. Má veľkosť a tvar hráška a iba jednu okrúhlu artikulačnú plôšku na svojej dorzálnej strane, ktorou artikuluje s os triquetrum. Pôvodom je to sezamská kostička v šľache m. flexor carpi ulnaris. V zápästnom kĺbe nehrá táto kostička žiadnu významnú úlohu.

1.3.1.5. Os trapezium (lichobežníková kosť)
Proximálne má mierne konkávnu plôšku pre spojenie s os scaphoideum, distálne charakteristickú sedlovitú kĺbovú plôšku pre spojenie s bázou metakarpálnej kosti palca. Na ulnárnej strane sa nachádzajú dve artikulačné plôšky: proximálna z nich je väčšia, konkávna, spája sa s os trapezoideum. Distálna je malá, stretáva sa na malom úseku s bázou druhej metakarpálnej kosti. Na radiálnom okraji lichobežníkovej kosti vystupuje do dlane hrbček, tuberculum ossis trapezii . Mediálne od neho je na dlaňovej strane sagitálne orientovaná brázda pre šľachu m. flexor carpi radialis. Táto kostička leží v šľache vretenného ohýbača zápästia.

1.3.1.6. Os trapezoideum (lichobežníkovitá kosť)
Proximálne má konkávnu plôšku pre os scaphoideum, distálne vypuklú strieškovitú plôšku pre bázu druhej metakarpálnej kosti. Radiálne sa mierne konvexnou plôškou spája s ps trapezium, ulnárne má konkávnu plôšku pre os capitatum.

1.3.1.7. Os capitatum (hlavičkatá kosť)
Z karpálnych kostí je najväčšia. Proximálne má konvexnú hlavu, tá sa vkladá do jamky, ktorú pre ňu vytvárajú konkávne plôšky na os scaphoideum a os lunatum. Distálne má rovnú artikulačnú plôšku pre bázu tretej metakarpálnej kosti, po jej bokoch úzke nekonštantné plôšky pre druhú a štvrtú metakarpálnu kosť. Radiálne sa na nej nachádza konvexná plôška pre os trapezoideum, ulnárne dlhá, skoro rovná plôška pre os hamatum.

1.3.1.8. Os hamatum (háková kosť)
Proximálne sa prikladá vlnovite prehnutou plôškou k od triquetrum, radiálne takmer rovnou plôškou k os capitatum a distálne má dve artikulačné plôšky pre skĺbenie so štvrtým a piatym metakarpom. Do dlane vybieha na ulnárnom okraji výrazný výbežok - háčik hákovej kosti, hamulus ossis hamati.

1.3.1.9. Sulcus carpi (brázda zápästia)
Zápästné kosti - ossa carpi- sú usporiadané tak, že tvoria oblúk konkávny smerom do dlane. Na radiálnej strane zápästia vystupuje na dlaňovú stranu tuberculum ossis scaphoidei a tuberculum ossis trapezii. Vytvárajú vretennú vyvýšeninu zápästia, eminentia carpi radialis. Na ulnárnej strane vyčnieva na dlaňovú stranu zápästia hamulus ossis hamati a os pisiforme. Vzniká tým lakťová vyvýšenina zápästia - eminentia carpi ulnaris. Medzi eminentia carpi radialis a eminentia carpi ulnaris je vytvorená brázda zápästia - sulcus carpi.

1.3.2. Ossa metacarpi ( ossa metacarpalis, záprstné kosti)
Záprstných kostí je päť, súborne tvoria záprstie - metacarpus. Sú očíslované od 1-5 v poradí od palca. Každá metakarpálna kosť má proximálne základňu - basis ossis metacarpi; v strede telo - corpus ossis metacarpi; distálne hlavu - caput ossis metacarpi. Na báze každej metakarpálnej kosti je artikulačná plôška pre spojenie s príslušnou karpálnou kosťou. Na bočných, k sebe obrátených plochách 2.-5. metakarpálnej kosti, sú kĺbové plôšky pre ich vzájomné spojenie. Telá metakarpálnych kostí sú palmárne konkávne, ich dorzálny povrch je mierne konvexný. Hlavy metakarpálnych kostí sú po bokoch rovné, distálne majú guľovitú kĺbovú plochu, ktorá palmárne prechádza do valcovitej. Artikulujú s proximálnym článkom príslušného prsta. Pri zavretej pästi tvoria hlavy kosti prstov ostrý hrebeň.
Os metacarpi I. (primum) - metakarpálna kosť palca, ktorá je najkratšia a najhrubšia, vytočená mierne mimo líniu. Je obzvlášť pohyblivá a umožňuje palcu hýbať sa v oveľa väčšom rozsahu, jej opozícia je dôležitá pri používaní nástrojov. Pripája s typickou sedlovitou kĺbovou plôškou k os trapezium. Jej telo je dorzálne široké a ploché, palmárne rozdelené hranou na širšiu laterálnu a užšiu mediálnu časť.
Os metacarpi II. (secundum) - je z metakarpálnych kostí najdlhšia a najmenej pohyblivá zo všetkých piatich kostí. Proximálne má zárez pre spojenie so strieškovitou plochou na os trapezoideum, radiálne úzku plôšku pre os trapezium. Ulnárne sa nachádza nekonštantná úzka plôška pre os capitatum. Na dorzálnu stranu bázy sa upína šľacha m. extensor carpi radialis longus, na palmárnu časť šľachy m.flexor carpi radialis .
Os metacarpi III. (tertium) - má proximálne artikulačnú plôšku pre os capitatum. Od ostatných sa odlišuje tým, že na dorzolaterálnom okraji vybieha z jej bázy násadcovitý výbežok - processus styloideus ossis metacarpi tertii. Smeruje medzi os trapezoideum a os capitatum, upína sa naň šľacha m. extensor carpi radialis brevis. Na palmárnu stranu bázy sa pripája časť šľachy m.flexor carpi radialis.
Os metacarpi IV. (quartum) - je kratšia než tretia metakarpálna kosť a artikuluje rovnou plôškou s os hamatum.
Os metacarpi V. (quintum) - má na báze proximálne sedlovitú plôšku pre os hamatum. Kĺbovo sa spája s kosťami malíčka, je to najmenšia a najpohyblivejšia záprstná kosť. Na dorzálnu stranu bázy sa upína m.extensor carpi ulnaris.

1.3.3. Ossa digitorium manus (kosti prstov ruky)
Články prstov – phalanges - sú na palci dva - phalanx proximalis a phalanx distalis. Prsty ruky majú tri články - phalanx proximalis, phalanx media a phalanx distalis. Na každom článku proximálna rozšírená časť sa nazýva basis phalangis, v strede je telo - corpus phalangis a na distálnom konci hlava - caput (trochlea) phalangis.
Phalanx proximalis - bližší článok - je najdlhší. Dorzálne je konvexný, do dlane mierne konkávny. Na bázach proximálnych článkov sú oválne jamky pre hlavice metakarpov. Na distálnych koncoch sú kĺbové hlavice, ktoré majú tvar kladky a spájajú sa s bázami stredných článkov.
Phalanx media - stredný článok - je kratší. Proximálne má artikulačnú plôšku s hranou zodpovedajúcou kladke na phalanx proximalis, distálne kladkovitú hlavicu pre phalanx distalis. Na phalanx media sa upína rozvidlená šľacha m.flexor digitorium superficialis.
Phalanx distalis - vzdialenejší článok - je najkratší. Proximálne má kĺbovú plôšku pre phalanx media. V strednej časti sa zužuje a na konci je rozšírený. Na palmárnej strane tohto rozšírenia je výrazná drsnatina - tuberositas phalangis distalis. Na palmárnu stranu bázy distálnych článkov prstov sa upínajú šľachy m.flexor digitorum profundus, na bázu distálneho článku palca sa upína šľacha m. flexor pollicis longus.

1.3.4. Ossa sesamoidea manus (sezamské kosti ruky)
Ossa sesamoidea manus sú drobné kostičky v šľachách svalov. Ich počet a lokalizácia sú pomerne nekonštantné a variabilné. Konštantne sa vyskytujú po oboch stranách metakarpofalangového kĺbu palca.

1.4. Articulationes manus (kĺby ruky)
Do tejto skupiny patrí väčší počet kĺbov, ktoré umožňujú pohyb ruky, palca a prstov. Sú to:
articulatio radiocarpalis - kĺbové spojenie distálneho konca rádia a distálnej plochy discus articularis s tromi radiálnymi karpálnymi kosťami proximálneho radu,
articulatio mediocarpalis - skĺbenie medzi proximálnym a distálnym radom karpálnych kostí,
articulationes intercarpales - spájajú medzi sebou karpálne kosti jedného radu,
articulationes carpometacarpales - kĺby medzi distálnym radom karpálnych kostí 0,
a metakarpálnymi kosťami,
articulationes intermetacarpales - spojenia medzi bázami susedných metakarpálnych kostí,
articulationes metacarpophalangeae - kĺby medzi metakarpálnymi kosťami a proximálnymi článkami prstov,
articulationes interphalangeae - kĺby medzi jednotlivými článkami prstov.

1.4.1. Articulatio radiocarpalis (vretennozápästný kĺb)
Articulatio radiocarpalis je zložený kĺb. Kĺbovú hlavicu tvorí os scaphoideum, os lunatum a os triquetrum, kĺbovú jamku vytvára facies articularis carpalis radii a discus articularis z väzivovej chrupky. Discus articularis má tvar trojuholníka, základňou je pripojený k okraju kĺbovej plochy na rádiu a vrcholom je prichytený k processus styloideus ulnae. Vylučuje ulnu z kontaktu s karpálnymi kosťami. Kĺbová štrbina rádiokarpálneho kĺbu je konvexná proximálne.

1.4.2. Articulatio mediocarpalis (strednozápästný kĺb)
Articulatio mediocarpalis je zložený kĺb, pohyblivosť v kĺbe je malá. Kĺbová štrbina má podobu priečne položeného písmena S. Radiálne tvorí hlavicu s os scaphoideum, jamku os trapezium a os trapezoideum. Ulnárne tvorí hlavicu os capitatum a os hamatum, jamku ulnárna časť os scaphoideum, os lunatum a os triquertum.

1.4.3. Articulationes intercarpales (medzizápästné kĺby)
Sú to málo pohyblivé spojenia medzi jednotlivými zápästnými kosťami v proximálnom a v distálnom rade (s výnimkou os pisiforme, ktorá sa na skĺbení nezúčastňuje). Spájajú ich ligg. intercarpalia interossea. Kĺbové štrbiny sú rovné, smerujú proximodistálne.

1.4.4. Articulatio ossis pisiformis (kĺb hráškovitej kosti)
Je to kĺb medzi os triquetrum a os pisiforme. Kĺbové plochy sú rovné, okrúhle. Os pisiforme má kĺbovú plochu na svojej dorzálnej strane, na os triquetrum sa nachádza kĺbová plocha na ulnárnej strane kosti a smeruje palmárne.

1.4.5. Canalis carpi (kanál zápästia)
Zápästie (carpus) tvorí oblúk konvexný dorzálne a konkávny palmárne. Po obidvoch stranách zápästia sa nachádzajú vyvýšeniny smerujúce do dlane - eminentiae carpi. Vretennú vyvýšeninu zápästia - eminentiae carpi radialis- tvorí tuberculum ossis scaphoidei a tuberculum ossis trapezii. Lakťovú vyvýšeninu zápästia – eminentia carpi ulnaris - tvorí os pisiforme a hamulus ossis hamati. Silný väz – retinaculum flexorum- napnutý medzi vyvýšeninami, premieňa sulcus carpi na kanál zápästia, canalis carpi. Cez canalis carpi prechádzajú z predlaktia na ruku šľachy flexorov a n. medianus.

1.4.6. Articulationes carpometacarpales (zápästnozáprstné kĺby)
Articulatio carpometacarpalis pollocos (zápästnozáprstný kĺb palca) je samostatný sedlovitý kĺb medzi os trapezium a bázou metakarpálnej kosti palca. Kĺbové puzdro je voľné, upína sa v blízkosti kĺbových plôšok. Vďaka tomuto kĺbu je palec schopný opozície- polohy palca, v ktorej sa stavia oproti ostatným prstom, ktorá je potrebná pre uchopovanie predmetov. Articulationes carpometacarpales 2.-5. prsta sú málo pohyblivé spojenia medzi artikulačnými plôškami distálneho radu karpálnych kostí a plôškami na bázach 2.-5. metakarpálnej kosti. Tvoria zložený kĺb. Druhá metakarpálna kosť sa spája s os trapezium, os trapezoidum, nekonštatne aj s os capitatum; tretia sa spája s os capitatum; štvrtá a piata s os hamatum. Kĺbové puzdro je krátke, pripevňuje sa na okraje artikulačných plôšok. Na dorzálnej strane ruky ho zosilňuje ligg. carpometacarpalia dorsalia, na dlaňovej strane ligg. carpometacarpalia palmaria . Spájajú distálny rad karpálnych kostí s kosťami metakarpálnymi. Sú to kĺby s malým rozsahom pohybov, pohyby sú kĺzavé.

1.4.7. Articulationes intermetacarpales (medzizáprstné kĺby)
Articulationes intermetacarpales sú plochékĺby medzi bázami susediacich metakarpálnych kostí (2.-5.). Ich kĺbové štrbiny sú orientované pozdĺžne, súvisia s kĺbovou štrbinou karpometakarpálnych kĺbov. Kĺbové puzdro zosilňujú na dorzálnej strane ligg. metacarpalia dorsalia, na palmárnej strane ligg. metacarpalia palmaria. Intraartikulárne spájajú bázy susediacich metakarpálnych kostí ligg. metacarpalia interossea . Pohyby sú kĺzavé, značne obmedzené.

1.4.8. Articulationes metacarpophalangeae (záprstnočlánkové kĺby)
Articulationes metacarpophalangeae sú jednoduché kĺby medzi hlavicami metakarpálnych kostí a bázami proximálnych článkov prstov. Je to päť samostatných kĺbov. Hlavicu v každom kĺbe tvorí caput ossis metacarpi, jamku proximálna kĺbová plocha na báze prvého článku prsta. Hlavice metakarpálnych kostí majú guľovitú kĺbovú plochu, ktorá prechádza palmárne do valcovitej. Kĺbové jamky sú menšie ako hlavice a v každej polohe sa časť hlavice opiera iba o puzdro. V metakarpofalangových kĺboch možno vykonávať flexiu a extenziu v rozsahu 90°.

1.4.9. Articulationes interphalangeae manus (medzičlánkové kĺby ruky)
Sú to jednoduché kĺby spájajúce susedné články prstov. Kĺbové hlavice majú tvar kladky, kĺbové jamky na bázach článkov sú mierne prehĺbené. Pohyby v interfalangových kĺboch sú flexia a extenzia, kĺby sú v základnom postavení v extenzii.

Výsledky, diskusia a záver.
Na základe výsledkov dosiahnutých prostredníctvom dotazníkov vyplnených študentmi strednej školy (spolužiakmi) som dospela k nasledujúcim výsledkom: pri porovnávaní dosiahnutých výsledkov pri audiovizuálnom výklade bola celková úspešnosť o 12% vyššia ako pri získavaní vedomostí prostredníctvom mnou rozdaných samoštudijných materiálov. Ak porovnávame samotné dievčatá (študentky) môžeme povedať, že ich celková úspešnosť pri audiovizuálnom výklade bola podstatne vyššia ako pri nadobúdaní vedomostí prostredníctvom samoštúdia. Aj pri porovnávaní chlapcov nadobúdali grafy vyššie hodnoty v prípade audiovizuálneho výkladu. Na základe môjho porovnávacieho výskumu môžem povedať, že obe pohlavia majú v tomto prípade lepšiu schopnosť zapamätať si skutočnosti prostredníctvom audiovizuálneho podnetu.
Podľa môjho názoru by bolo do učebného procesu potrebné zaviesť viac audiovizuálnych učebných pomôcok, keďže prostredníctvom tohto porovnávacieho výskumu bola potvrdená hypotéza, že študenti si lepšie zapamätajú a osvoja učebný materiál vtedy, keď ho skutočne vidia a dostanú k nemu odborný výklad než v prípade, keď si informácie len prečítajú v písanej podobe. Vďaka tomuto výskumu bola utvrdená potreba modernizácie systému výuky v tejto oblasti, a preto budem aj naďalej pokračovať v tejto svojej dobrovoľnej činnosti a okrem vlastného záujmu v rámci vzdelávania a prípravy na vysokoškolské štúdium prispievať tiež k výučbovému procesu študentov.
Dúfam, že tak ako zvýšila úspešnosť naučenej problematiky u stredoškolských študentov, môže pomôcť pri štúdiu anatómie kostí ruky aj u vysokoškolských poslucháčov.

Zdroje/bibliografia:

1. Prof. MUDr. Čihák, Radomír, DrSc.: Anatomie 1. Preklad: MUDr. Ľudmila Puzanová, DrSc. Martin: Osveta 1994. 125,126, 221,222 s. ISBN: 11-06-71-9843-0
2. Dr. Med. Franciscus Kiss, Prof. MUDr. János Szentágothai: Atlas anatómie človeka; zväzok I.. Martin: Osveta 1975, 32,33,34, 60,61 s. ISBN: 963 05 0967 9
3. Beňuška, Jozef a kolektív: Anatómia pre medziodborové štúdium I.. Martin: Osveta 1992. 103,104,205,206 s. ISBN: 80-223-0899-4
4. Prof. MUDr. RNDr. Borovanský Ladislav, DrSc. a kolektív: Sústavná anatómia človeka. Martin: Osveta 1979. 256,257s. ISBN: 70-069-79
5. Rohen, Johannes; Chihiro Yokochi, M.D.: Anatómia človeka. Preklad: doc. MUDr. Jozef Beňuška, CSc., a doc. MUDr. Peter Mráz, DrSc.. Martin : Osveta 1991. 16,157,158, 201,202,203s. ISBN: 80-217-0342-3
6. Holomáňová, Anna; Brucknerová, Ingrid: Anatomické názvy II. Bratislava: Elán 2002. 62,63,64,151,152,170,193s. ISBN: 80-85331-34-9
7. Prof. Abrahams, Peter: Ľudské telo. Preklad: Martin Lukáč. Bratislava: Svojtka & Co. 2016. 132,133,144,145,146,148,149,222,223,224,225s. ISBN:978-80-567-0007-5
8. Dylevský, Ivan: Základy funkční anatomie. Praha: Poznání 2011.439,440,441s. ISBN:978-80-87419-06-9
9. Netter, Frank: Netterov anatomický atlas človeka. Preklad:MUDr. Róbert Popovič. Brno: CPress 2016. 212,213,214,139,138s. ISBN:978-80-264-1184-0
10. Dr. Krajčovič, Andrej: Atlas ľudského tela. Nesvady: FONI book 2015. 121,122,123s. ISBN: 978-80-89637-33-1
11. Uttridge, Sarah: Ako funguje kostra. Preklad: Martin Lukáč. Bratislava: Svojtka & Co. 2016. 50,51,52,81,82,83s.ISBN: 978-80-567-0008-2
12. Mráz Peter a kol.: Anatómia 1. SAP Bratislava, 2005.

Predmety/kurzy

• Anatómia 1 [003]