KOSTI NOHY (audiovizuálna pomôcka)

Audiodidaktická pomôcka popisujúca kosti nohy môže poslúžiť pri výučbe danej problematiky či už v rámci praktických cvičení alebo kdekoľvek s dostupnosťou internetu a Mefanet portálu našej fakulty (LFUK Bratislava). V rámci nej sa oboznámia s názvami, počtom, rozložením kostí ľudskej nohy (chodidla), čomu slúži textová časť a zároveň si ju pozrú a vypočujú z audiovizuálnej prílohy.

Didaktická pomôcka pre výučbu anatómie na LF UK - kosti nohy.


1Farkašová Paulína, 2Haviarová Zora

1 Spojená škola, Tilgnerova 14, 841 05 Bratislava
2 Anatomický ústav LF UK, Sasinkova 2, 81372 Bratislava


Audiodidaktická pomôcka bola vypracovaná v rámci stredoškolskej seminárnej práce z predmetu „Biológia“ prvej autorky (septima A) v rámci študentskej odbornej činnosti (SOČ) a bola odprezentovaná na školskom aj okresnom kole SOČ v akademickom roku 2016/2017. Prvá autorka čestne prehlasuje, že prácu vypracovala sama za použitia uvedenej literatúry.

Úvod.
Tému mojej seminárnej práce týkajúcej sa som si vybrala z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných dôvodov je môj záujem o vedu a výskum a túžba študovať v budúcnosti medicínu. Vďaka môjmu otcovi, skúsenému klinickému farmaceutovi, mi bola naskytnutá príležitosť navštevovať od septembra 2016 Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas obdobia 6 mesiacov som nadobudla mnoho nových informácii a faktov, ktoré som vďaka ochote a zhovievavosti skúsených profesorov mala možnosť odskúšať v praxi. Spoznala som mnoho vynikajúcich ľudí : od študentov medicíny, postgraduálnych študentov, pomocných zriadencov až po skúsených vedcov a výskumníkov. Zažila som nezabudnuteľné chvíle a som veľmi vďačná za príležitosť prostredníctvom svojho vlastného výskumu napísať seminárnu prácu. Cieľmi práce bolo: oboznámiť sa s podrobnými informáciami o stavbe a funkcii ľudských končatín, zdieľať získané vedomosti a prispieť ku vzdelávaniu študentov, prispieť svojou činnosťou k novej forme vzdelávania študentov, naučiť sa pracovať s laboratórnymi pomôckami v kostiarni, prostredníctvom dotazníku zistiť, ako študenti vnímajú nový (elektronický) spôsob vzdelávania, porovnať schopnosť učenia študentov prostredníctvom rôznych metód

1.1. Ossa Pedis (kosti nohy).
Ľudská noha má spolu 26 kostí: sedem veľkých nepravidelných priehlavkových kostí, päť predpriehlavkových kostí prebiehajúcich po dĺžke chodidla a 14 prstových článkov tvoriacich kostru prstov. Priehlavkové kosti v nohe sú ekvivalentom zápästných kostí v ruke s tým rozdielom, že priehlavkových kostí je sedem. Priehlavkové kosti majú trocha odlišné usporiadanie, ako kosti v zápästí, čo zodpovedá odlišnej funkcii ruky a nohy.

1.1.1. Členok

Členok je kĺb medzi dolnými koncami píšťaly a ihlice a hornou plochou veľkej členkovej kosti; je to zložený kladkový kĺb. Hlboká kĺbová jamka v členku je tvorená dolnými koncami píšťaly a ihlice, čo sú kosti predkolenia. Do tejto jamky zapadá horná plocha členkovej kosti, ktorá má kladkovitý tvar. Prítomnosť silných väzov a tvar kostí zaisťujú veľkú stabilitu členka.
Kĺbové plochy členkového kĺba – časti kostí , ktoré sa navzájom dotýkajú – sú pokryté vrstvou hladkej hyalínnej chrupky. Táto chrupka je obklopená tenkou mazotvornou blanou (synoviálnou membránou), ktorá vylučuje synoviálnu tekutinu a premazáva tak kĺb.
Kĺbové plochy v členkovom kĺbe

  • rozšírený dolný koniec ihlice vnútri vonkajšieho členka. Je na ňom jamka, ktorá je kĺbovo spojená s vonkajšou stranou hornej plochy členkovej kosti.
  • dolná kĺbová plocha píšťaly tvorí strop kĺbovej jamky. ktorá je kĺbovo spojená s členkovou kosťou
  • výbežok na dolnom konci píšťaly vnútri vnútorného členka. Tento výbežok sa pohybuje oproti vnútornej strane hornej plochy členkovej kosti.
  • kladka členkovej kosti získala názov podľa svojho tvaru a zapadá do členkového kĺba; je kĺbovo spojená s dolným koncom píšťaly a ihlice

1.1.1. Ossa tarsi (Osa tarsalia) - kosti priehlavku
Priehlavkových kostí je sedem, spoločne tvoria priehlavok, tarsus. V proximálnej časti priehlavku sú dve kosti: členková kosť – talus; pätová kosť – calcaneus. Talus a calcaneus neležia vedľa seba, ale nad sebou. Distálne sú vedľa seba uložené tri klinovité kosti: ossa cuneiformia a kockovitá kosť: os cuboideum. Na mediálnej strane nohy je medzi členkovou kosťou a klinovitými kosťami vsunutá člnková kosť- os naviculare.

1.1.1.1. Talus (členková kosť)

Talus (členková kosť) je jediná z tarzálnych kostí, ktorá artikuluje s kosťami predkolenia. Rozlišujeme na nej tri časti: caput tali – hlavu členkovej kosti, collum tali – krček členkovej kosti, corpus tali- telo členkovej kosti. Je kĺbovo spojená s píšťalou a ihlicou v členkovom kĺbe. Nesie všetku váhu tela, ktorú na ňu prenáša píšťala. Tvar členkovej kosti umožňuje rozloženie váhy prenášaním sily dozadu, dolu a smerom dopredu na prednú stranu chodidla.
Caput tali - je dorzoplantárne sploštená hlava členkovej kosti. Smeruje dopredu, nadol a mediálne. Distálne má konvexnú artikulačnú plochu pre spojenie s os naviculare- facies articularis navicularis.
Hlavu a telo členkovej kosti spája krček – Collum tali, ktorý je krátky, mierne zúžený.
Corpus tali - telo členkovej kosti má proximálne vyklenutú kĺbovú plochu, nazývanú – trochlea tali, ktorá artikuluje s kosťami predkolenia- zapadá do vidlice, ktorú vytvára tibia a fibula. Tvorí hlavicu členkového kĺbu. Vpredu je trochlea širšia ako vzadu, preto sa pri dorzálnej flexii nohy obidva členky od seba odtláčajú. Horná časť artikulačnej plochy na kladke – facies malleolaris medialis, ku ktorej sa prikladá facies articularis malleolimedialis. Má polmesiacovitý tvar a je situovaná takmer sagitálne. Laterálne prechádza facies superior do bočnej členkovej kosti - facies malleolaris lateralis - určenej na skĺbenie s facies articularis malleoli lateralis. Je pomerne veľká, trojuholníková, sagitálne postavená. Pokračuje aj na bočný výbežok členkovej kosti – processus lateralis tali. Z tela členkovej kosti vybieha dozadu široký zadný výbežok členkovej kosti - processus posterior tali, ktorý je rozdelený hlbokou brázdou na prístredný a bočný hrbček- tuberculum mediale a tuberculum laterale. Brázda sa nazýva sulcus tendinis musculi flexoris hallucis longi.
Plantárne sa prikladá talus k dorzálnemu povrchu pätovej kosti. Artikuluje s pätovou kosťou, tromi kĺbovými plochami - prednou, prostrednou a zadnou. Predná a prostredná kĺbová facies articularis calcanea anterior a facies articularis calcanea media plocha niekedy spolu splývajú - môžu splývať aj s facies articularis navicularis a caput tali. Zadná kĺbová plocha - facies articularis calcanea posterior - je zo všetkých troch najväčšia, oválna a výrazne konkávna. Hlboká brázda členkovej kosti – sulcus tali - ju oddeľuje od prostrednej kĺbovej plochy.

1.1.1.2. Calcaneus (pätová kosť)
Calcaneus (pätová kosť) je z tarzálnych kostí najväčšia. Je uložená pod členkovou kosťou a dorzálne od nej. Na svojej hornej ploche má tri artikulačné plochy pre skĺbenie s členkovou kosťou. Najväčšia je zadná - facies articularis talaris posterior . Je konvexná, leží v strednej časti hornej plochy pätovej kosti a od prostrednej artikulačnej plochy - facies articularis talaris media je oddelená brázdou pätovej kosti - sulcus calcanei. Sulcus calcanei a sulcus tali členkovej kosti hľadia proti sebe, a tak vytvárajú tunelovitý priechod - sinus tarsi, ktorý prebieha šikmo z dorzomediálnej strany na ventrolaterálnu stranu. Vypĺňa ho lig. talocalcaneum interosseum.
Facies articularis talaris media je takmer rovná, lokalizovaná na výbežku, ktorý z pätovej kosti vybieha mediálne a podopiera talus. Nazýva sa podpierka pätovej kosti - sustentaculum cali, pod ktorou je šikmá brázda - sulcus tendinis musculi flexoris hallucis longi. Tu sa prikladá šľacha m. flexor hallucis longus, ktorá sen prichádza z rovnomennej brázdy na processus posterior tali. Najmenšia je tretia artikulačná plocha - facies articularis talaris anterior. Laterálne od nej odstupuje z hornej plochy pätovej kosti m. extensor digitorum brevis a m. extensor hallucis brevis. Na laterálnej strane pätovej kosti je v prednej časti malý nekonštantný kladkový výbežok- trochlea fibularis( peronealis). Pod trochleou je brázda šľachy dlhého ihlicového svalu- sulcus tendinis musculi fibularis longi. V nej ide šľacha m .fibularis longus, ktorá prichádza zhora od fibuly a okolo trochley sa obtáča. Smerom dozadu vybieha mohutný hrboľ pätovej kosti – tuber calcanei, na ktorom sú plantárne dva výbežky, prístredný a bočný. výbežok hrboľa pätovej kosti- processus medialis a processus lateralis tuberis calcanei. Na plantárnej strane pätovej kosti sa vpredu nachádza hrbček niekedy zdvojený- tuberculm calcanei. Je to miesto začiatku lig.calcaneocuboideum plantare. Na prednej strane pätovej kosti je sedlovitá artikulárna plocha pre kockovitú kosť – facies articularis cuboida. Zlomeniny pätovej kosti - fructurae calcanei (fraktúry) - vznikajú priamym nárazom na kosť, najmä pri páde z výšky kolmo na päty.

1.1.1.3. Os naviculare (člnkovitá kosť)

Os naviculare (člnkovitá kosť) je relatívne malá kosť, ktorá svojím tvarom pripomína čln sa nachádza na mediálnej strane nohy, medzi členkovou kosťou a kosťami klinovitými. Proximálne má veľkú oválnu konkávnu kĺbovú plochu pre spojenie s caput tali. Distálne má kĺbovú plochu konvexnú, rozdelenú na tri časti pre skĺbenie s tromi klinovitými kosťami. Na mediálnej strane člnkovitej kosti vystupuje do planty výrazná a dobre hmatná drsnatina - tuberositas ossis navicularis, kam sa upína lig. calcaneonaviculare a časť šľachy m.tibialis posterior . Ak je táto drsnatina vo väčšom rozsahu, jej trenie o obuv môže spôsobovať bolesť. Laterálne má os naviculare malú kĺbovú plôšku pre os cuboideum.

1.1.1.4. Ossa cuneiformia (klinovité kosti)

Ossa cuneiformia sú tri. Podľa polohy sa označujú – os cuneiforme mediale (prístredná klinovitá kosť), os cuneiforme intermedium (prostredná klinovitá kosť), os cuneiforme laterale(bočná klinovitá kosť).
Os cuneiforme mediale – je z nich najväčšia, ostrou hranou je obrátená k dorsum pedis, širokou plochou bázou smeruje plantárne. Proximálne má kĺbovú plochu pre os naviculare, distálne má kĺbovú plôšku pre bázu prvého metatarzu. Laterálne sa nachádzajú dve artikulačné plochy, proximálna pre os cuneiforme intermedium a distálna, menšia, pre bázu druhého metatarzu. Na plantárnu plochu os cuneiforme mediale sa upína časť šľachy m. tibialis posterior, m. tibialis anterior a fibularis longus.
Os cuneiforme intermedium – je z klinovitých kostí najmenšia, ostrou hranou je obrátená do planty a jej široká plocha smeruje na dorsum pedis. Proximálne artikuluje s os naviculare, distálne s druhou metatarzálnou kosťou a po bokoch s mediálnou a laterálnou klinovitou kosťou.
Os cuneiforme laterale - smeruje tak ako prostredná klinovitá kosť svojou hranou plantárne a širokou plochou dorzálne. Proximálne má kĺbovú plochu pre spojenie s os naviculare, distálne má malú kĺbovú plochu pre tretiu metatarzálnu kosť. Na jej mediálnej strane sú dve kĺbové plochy- proximálne väčšia pre os cuneiforme intermedium, distálne menšia pre bázu druhej metatarzálnej kosti.

1.1.1.5. Os cuboideum (kockovitá kosť)

Os cuboideum má tvar kocky leží na laterálnej strane nohy. Proximálne má sedlovitú kĺbovú plochu pre calcaneus. Na mediálnej strane kosti sú dve kĺbové plochy - malá pre os naviculare a veľká pre os cuneiforme laterale. K distálnej ploche kockovitej kosti sa prikladá štvrtá a piata metatarzálna kosť. Na laterálnom okraji kosti sa začína brázda - sulcus tendinitis musculi fibularis (peronei) longi , ktorá pokračuje ďalej po plantárnej ploche. Prechádza v nej šľacha rovnomerného svalu. Proximálne od tejto brázdy je výrazná drsnatina - tuberositas ossis cubodei pre úpon lig. calcaneocuboideum plantare. Na plantárnej strane kockovitej kosti vybieha proximálnym smerom k mediálnemu okraju pätovej kosti výbežok – processus calcaneus.

1.1.3. Predpriehlavkové kosti a články prstov
Predpriehlavkové kosti a články prstov v nohe sú miniatúrne dlhé kosti, ktoré sa skladajú zo základne, tela a hlavičky.
Ossa metatarsi (ossa metatarsalia, kosti predpriehlavku) - predpriehlavkových kostí je päť; sú očíslované 1 až 5 od najvnútornejšej kosti uloženej nad palcom. Svojou stavbou síce pripomínajú záprstné kosti ruky, ale ich usporiadanie je mierne odlišné. To je dané najmä tým, že palec nohy leží v rovnakej rovine ako ostatné prsty a nie je schopný opozície ako palec ruky. Každá predpriehlavková kosť sa skladá z troch častí: proximálne je basis ossis metatarsi (základňa), v strede telo: corpus ossis metatarsi a distálne kĺbová hlava caput ossis metatarsi, ktorá je kĺbovo spojená so zodpovedajúcimi článkami prstov). Bázy majú skoro rovné artikulačné plochy pre skĺbenie s tarzálnymi kosťami a po bokoch rovné plôšky pre vzájomné spojenie medzi sebou. Telá metatarzálnych kostí sú zaoblene trojboké, distálne sa zužujú. Ich hlavy sú konvexné, z bokov sploštené, distálne sa spájajú s proximálnymi článkami príslušných prstov nohy. Kĺbové plôšky sú predĺžené na plantárnu stranu, kde vybiehajú do dvoch jazýčkov.
Os metatarsi I. (primum) - metatarzálna kosť palca je krátka a hrubá (kratšia a masívnejšia než ostatné predpriehlavkové kosti) .Proximálne má artikulačnú plochu pre skĺbenie s os cuneiforme mediale. Na laterálnom okraji bázy je na plantárnej srane drsnatina - tuberositas ossis metatarsi primi. Na bázu prvého metatarzu sa mediálne upína časť šľachy m. tibialis anterior a laterálne časť šľachy m. fibularis longus. Hlava prvého metatarzu je veľká, artikuluje s phalanx proximalis palca. Plantárne má malé hladké plôšky pre ossa sesamoidea.
Os metatarsi II. (secundum) - druhá metatarzálna kosť je najdlhšia, jej báza je vsunutá medzi všetky tri ossa cuneiformia.
Os metatarsi III. (tertium) - proximálne artikuluje s os cuneiforme laterale, je kratšia ako predošlá.
Os metatarsi IV. (quartum) - proximálne má kĺbovú plochu pre skĺbenie s os cuboideum a na mediálnej strane bázy i malú kĺbovú plôšku pre os cuneiforme laterale.
Os metatarsi V. (quintum) – proximálne artikuluje s os cuboideum. Na laterálnom okraji bázy má veľkú, dobre hmatnú drsnatinu - tuberositas ossis metatarsi quinti; upína sa sem m. fibularis brevis.

1.1.4. Ossa digitorum pedis ( kosti prstov nohy )

Kosti prstov nohy pripomínajú články prstov ruky a sú stabilnou oporou pri chôdzi. V nohe je 14 článkov prstov. Články prstov nohy - phalanges digitorium pedis sú na palci dva – phalanx proximalis a phalanx distalis; na prstoch sú tri: phalanx proximalis, phalanx media a phalanx distalis. Obidva články palca sú pomerne veľké a mohutné, silnejšie než pri ostatných prstoch, články ostatných prstov sú štíhlejšie. Najdlhšie sú proximálne a najkratšie sú posledné - distálne články. Na proximálnom konci každého článku je basis phalangis, v strede je telo corpus phalangis, distálne smeruje hlava caput phalangis. Hlavy proximálnych a stredných článkov sú konvexné, majú tvar kladky. Na distálnych koncoch posledných článkov je na plantárnej strane drsnatina tuberositas phalangis distalis. Na bázu distálneho článku palca sa upína na plantárnej strane šľacha m.flexor digitorum longus.

1.1.5. Ossa sesamoidea pedis

Ossa sesamoidea pedis sú drobné kostičky, ktoré sú veľmi variabilné v počte i lokalizácii. Konštantne sa vyskytujú pod hlavou metatarzálnej kosti palca, niekedy sa vyskytujú aj pod hlavou druhej a piatej metatarzálnej kosti, prípadne i v šľache m. fibularis longus v mieste, kde sa šľacha zatáča do sulcus tendinis m. fibularis longi (u 26% prípadov- nazýva sa os peroneum) na plantárnu stranu os cuboideum.

1.2. Articulationes pedis (kĺby nohy)
Patrí sem viacero kĺbov, ktoré vo vzájomnej súhre umožňujú pomerne voľný pohyb nohy. Ku kĺbom nohy patria:
articulatio talocruralis- kĺbové spojenie medzi kosťami predkolenia a členkovou kosťou (horný tarzálny kĺb);
articulatio subtalaris (talocalcanea) - kĺb medzi zadnými artikulačnými plôškami členkovej a pätovej kosti (zadná časť dolného tarzálneho kĺbu);
articulatio talocalcaneonavicularis - spojenie medzi členkovou, pätovou a člnkovou kosťou (predná časť dolného tarzálneho kĺbu);
articulatio calcaneocubidea-spojenie medzi pätovou a kockovitou kosťou (laterálna časť Chopartovho kĺbu);
articulatio cuneonavicularis - skĺbenia medzi klinovitými kostičkami a člnkovitou kosťou;
articulationes intercuneiformes - spojenia medzi klinovitými kosťami;
articulationes tarsometatarsales - kĺby spájajúce tarzálne a metatarzálne kosti; articulationes intermetatarsales - kĺby medzi bázami metatarzálnych kostí;
articulationes metatarsophalangeae - kĺby medzi hlavami metatarzálnych kostí a proximálnymi článkami prstov;
articulationes interphalangeae pedis - kĺby medzi jednotlivými článkami prstov nohy.

1.2.1. Articulatio talocruralis
Articulatio talocruralis (horný tarzálny kĺb) je zložený kĺb, v ktorom sa spája tibia a fibula s členkovou kosťou (talus).
Kĺbové plochy - hlavicou kĺbu je trochlea tali, jamku tvorí distálny koniec tibie a fibuly. Tibia a fibula spolu vytvárajú vidlicu, do ktorej zapadá trochlea tali, pričom facies articularis inferior tibiae sa opiera o facies superior trochleae tali. Facies superior trochley prechádza po oboch stranách do kĺbových plôch pre obidva členky. Facies malleolaris medialis trochley má polmesiacovitý tvar a prikladá sa k nej facies articularis bočného členka. Bočný členok siaha distálnejšie ako prístredný. Trochlea tali je frontálne mierne konkávna, sagitálne je konvexná. Smerom dopredu a taktiež smerom distálnym sa rozširuje. Je väčšia ako jamka. ktorú tvorí tibia a fibula, preto sa v každej polohe časť trochley opiera o kĺbové puzdro.
Kĺbové puzdro - sa upína v blízkosti kĺbových plôch, iba ventrálne dosahuje až na collum tali. Ventrálne i dorzálne je kĺbové puzdro tenké, mediálne a laterálne ho zosilňujú väzy. K dorzálnej strane púzdra sa prikladá šľacha m.flexor halluci longus.

1.2.2. Articulatio subtalaris (articulatio taocalcanea, podčlenkový kĺb)

Articulatio subtalaris tvorí zadnú časť dolného tarzálneho kĺbu. Artikuluje tu členková kosť s pätovou kosťou. Kĺbová plocha na členkovej kosti - facies articularis calcanea posterior - je mierne konkávna a prikladá sa zhora k facies articularis talaris posterior pätovej kosti, ktorá tvorí hlavicu kĺbu. Kĺbové puzdro je krátke, pripája sa k okrajom artikulačných plôch. Po bokoch ho zosilňujú ligamentum talocalcanum mediale, idúce od tuberculum mediale processus posterioris tali k sustentaculum tali a ligamentum talocalcaneum laterale, ktoré ide od laterálneho okraja trochlea tali na laterálnu stranu pätovej kosti. Ventrálne zosilňuje kĺbové puzdro lig. talocalcaneum interosseum , ktoré prechádza cez sinus tarsi.

1.2.3. Articulatio talocalcaneonavicularis (členkovopätovočlnkový kĺb)

Articulatio talocalcaneonavicularis tvorí prednú časť tzv. dolného tarzálneho kĺbu. Kĺbové plochy sú na členkovej kosti tri; dve z nich- facies articularis calcanea media et anterior artikulujú s facies articularis talaris media et anterior pätovej kosti (4.65). Tretiu kĺbovú plochu predstavuje facies articularis navicularis na caput tali, ktorá zapadá do proximálnej konkávnej plôšky na os naviculare (obr. 4.66). Kĺbové puzdro je pre všetky kĺbové plochy spoločné, upína sa na ich okraje. Caput tali sa opiera dolným okrajom o lig. calcaneonaviculare plantare, ktoré dopĺňa kĺbovú jamku. Prebieha od sustentaculum tali k tuberositas ossis navicularis. Plantárna strana väzu zrastá čiastočne so šľachou m. tibialis posterior. Na strane privrátenej do kĺbovej dutiny je súčasťou tohto väzu chrupka ( fibrocartilago navicularis). Toto miesto je najvyšším bodom klenby nohy. Z mechanickej stránky articulatio talocalcaneonavicularis tvorí jednu funkčnú jednotku s articulatio subtalaris, peto sú tieto dva kĺby označované spoločným názvom dolný tarzálny kĺb.

1.2.4. Articulatio calcaneocuboidea (pätovokockový kĺb)

Pätovokockový kĺb je jednoduchý kĺb, v ktorom sa stretáva sedlovitá kĺbová plocha facies articularis cuboidea na pätovej kosti s kĺbovou plochou na proximálnej strane os cuboideum. Kĺbové puzdro je samostatné, väzy má tento kĺb spoločné s articulatio talocalcaneonavicularis.

1.2.5. Articulatio tarsi transversa (priečny kĺb priehlavku)

Jeho starší názov je articulatio Choparti- Chopartov kĺb- klinický názov pre talonavikulárnu (prednú) časť talokalkaneonavikulárneho kĺbu a articulatio calcaneocuboidea - spolu tvoria funkčnú a chirurgickú jednotku. Kĺbová štrbina tohto kĺbu má tvar priečne položeného písmena S, v mediálnej časti kĺbu tvorí hlavicu caput tali a jamku os naviculare, v laterálnej časti tvorí hlavicu os cuboideum a jamku calcaneus. (4.67). Kĺbová štrbina sa začína nad tuberositas ossis navicularis a končí na laterálnej strane nohy asi 1 prst nad tuberositas ossis metarsis quinti. Obidve drsnatiny sú dobre hmatné. Na dorzálnej strane spevňujú kĺbové púzdrá lig. talonaviculare a lig. bifurcatum. Lig. talonaviculare ide od dorzálnej strany caput tali ako plochý väz na dorzálnu stranu stranu os naviculare. Lig. bifurcatum sa nachádza pred sinus tarsi, začína sa od pätovej kosti a delí sa na dve časti: lig. calcaneonaviculare, idúce mediodistálne okolo caput tali na os naviculare a lig. calcaneocuboideum, siahajúce až do stredu dorzálnej plochy os cuboideum. Laterálne od lig. bifurcatum, pri laterálnom okraji nohy sa nachádza lig. calcaneocuboideum dorsale. Na plantárnej strane je lig. calcaneonaviculare plantare a laterálne od neho lig. plantare longum, ktoré sa začína na dolnej ploche pätovej kosti tesne pred tuber calcanei, ide na os cuboideum a vyžaruje do puzdier a väzov 2.-5. metatarzofalangového kĺbu.
Lig. calcaneocuboideum plantare je vlasne kratšia zložka lig. plantare longum, uložená bližšie ku kostiam. Laterálnu a mediálnu časť Chopartovho kĺbu spája na dorsum pedis lig. cuboideonaviculare dorsale, na planta pedis lig. cuboideonaviculare plantare , Idú priečne, lig. cuboideonaviculare pomáha udržiavať priečnu klenbu nohy.

1.2.6. Articulatio cuneonavicularis (klinovočlnkový kĺb)

Articulatio cuneonavicuaris je zložený plochý kĺb medzi tromi plôškami na distálnej strane os naviculare a proximálnymi plôškami na ossa cuneiformia. Medzi ossa cuneiformia a medzi osa cuneiforme laterale a os cuboideum sú ploché articulationes intercuneiformes a articulatio cuneocuboidea. Väzy, ktoré spevňujú tieto kĺby, sú orientované pozdĺžne i priečne. Sú to ligg. cuneonavicularia dorsalia et plantaria, ligg. intercuneiformia dorsalia, plantaria et interossea a lig. cunecuboideum dorsale, plantare et interosseum. Pohyby v articulatio cuneonavicularis sú celkom malé, posuvné.

1.2.7. Articulationes tarsometatarsales (priehlavkovo predpriehlavkové kĺby)

Priehlavkovo predpriehlavkové kĺby sú ploché kĺby medzi ossa cuneiformia a os cuboideum na jednej strane a bázami metatarzálnych kostí na strane druhej. Anatomicky ide o tri oddelené kĺby, ktoré medzi sebou nekomunikujú. Prvý kĺb je medzi os cuneiforme mediale a bázou prvej metatarzálnej kosti, druhý je medzi os cuneiforme intermedium et laterale s bázou druhej a tretej matatarzálnej kosti a tretí medzi os cuboideum a bázami štvrtej a piatej metatarzálnej kosti. Tieto kĺby sa súborne označujú ako articulatio Lisfranci (Lisfrankov kĺb). V štrbine Lisfrankovho kĺbu je možná exartikulácia nohy (amputácia). Dôležité je vedieť, že báza druhej metatarzálnej kosti vybieha proximálne medzi všetky tri ossa cuneiformia. Štrbina Lisfrankovho kĺbu sa nachádza na mediálnom okraji nohy asi 3cm distálne od tuberositas ossis metatarsi quinti.(4.67). Spojenie tarzálnych a metatarzálnych kostí zabezpečujú na dorzálnej strane nohy ligg. tarsometatarsalia dorsalia, na pantárnej strane ligg. tarsometatarsalia plantaria a v kĺbovej štrbine spájajú ossa cuneiformia s metatarzálnymi kosťami ligg. cuneometatarsalia interossea.

1.2.8. Articulationes metatarsophalangeae (predpriehlavkovočlánkové kĺby)

Articulationes metatarsophalangeae zložením pripomínajú obdobné kĺby na ruke, rozsah pohybov je ale oveľa menší. Hlavicu každého kĺbu tvorí caput metatarsi, ktorá je konvexná, z bokov sploštená. Kĺbová jamka je na báze proximálneho článku, je pomerne malá a pomerne konkávna. Kĺbové puzdrá zosilňujú po stranách ligg. plantaria. Lig metatarsale transversum profundum spája metatarzofalangové kĺb medzi sebou. Základná poloha v metatarzofalangových kĺboch prstov je mierna dorzálna flexia. V kĺbovom puzdre metatarzofalangového kĺbu palca sa pravidelne vyskytujú dve sezamské kostičky- ossa sesamoidea, ktoré kĺžu po plôškach na plantárnych okrajoch hlavice prvej metatarzálnej kosti. Výnimočne sa vyskytujú i v púzdrach ostatných kĺbov.

1.2.9. Articulationes interphalangeae pedis (medzičlánkové kĺby nohy)
Medzičlánkové kĺby nohy sú kĺby medzi jednotlivými článkami prstov. Na bázach článkov sú mierne konkávne plôšky s vodiacou hranou pre hlavice článkov, ktoré sú konvexné a majú tvar kladky s vodivou brázdou. Kĺbové puzdrá zosilňujú po bokoch lig. collateralia, na plantárnej strane ligamenta plantaria .


Výsledky, diskusia a záver.
Na základe výsledkov dosiahnutých prostredníctvom dotazníkov vyplnených študentmi strednej školy (spolužiakmi) som dospela k nasledujúcim výsledkom: pri porovnávaní dosiahnutých výsledkov pri audiovizuálnom výklade bola celková úspešnosť o 12% vyššia ako pri získavaní vedomostí prostredníctvom mnou rozdaných samoštudijných materiálov. Ak porovnávame samotné dievčatá (študentky) môžeme povedať, že ich celková úspešnosť pri audiovizuálnom výklade bola podstatne vyššia ako pri nadobúdaní vedomostí prostredníctvom samoštúdia. Aj pri porovnávaní chlapcov nadobúdali grafy vyššie hodnoty v prípade audiovizuálneho výkladu. Na základe môjho porovnávacieho výskumu môžem povedať, že obe pohlavia majú v tomto prípade lepšiu schopnosť zapamätať si skutočnosti prostredníctvom audiovizuálneho podnetu.
Podľa môjho názoru by bolo do učebného procesu potrebné zaviesť viac audiovizuálnych učebných pomôcok, keďže prostredníctvom tohto porovnávacieho výskumu bola potvrdená hypotéza, že študenti si lepšie zapamätajú a osvoja učebný materiál vtedy, keď ho skutočne vidia a dostanú k nemu odborný výklad než v prípade, keď si informácie len prečítajú v písanej podobe. Vďaka tomuto výskumu bola utvrdená potreba modernizácie systému výuky v tejto oblasti, a preto budem aj naďalej pokračovať v tejto svojej dobrovoľnej činnosti a okrem vlastného záujmu v rámci vzdelávania a prípravy na vysokoškolské štúdium prispievať tiež k výučbovému procesu študentov.
Dúfam, že tak ako zvýšila úspešnosť naučenej problematiky u stredoškolských študentov, môže pomôcť pri štúdiu anatómie kostí nohy aj u vysokoškolských poslucháčov.

Zdroje/bibliografia

  1. rof. MUDr. Čihák, Radomír, DrSc.: Anatomie 1. Preklad: MUDr. Ľudmila Puzanová, DrSc. Martin: Osveta 1994. 125,126, 221,222 s. ISBN: 11-06-71-9843-0
  2. Dr. Med. Franciscus Kiss, Prof. MUDr. János Szentágothai: Atlas anatómie človeka; zväzok I.. Martin: Osveta 1975, 32,33,34, 60,61 s. ISBN: 963 05 0967 9
  3. Beňuška, Jozef a kolektív: Anatómia pre medziodborové štúdium I.. Martin: Osveta 1992. 103,104,205,206 s. ISBN: 80-223-0899-4
  4. Prof. MUDr. RNDr. Borovjanský Ladislav, DrSc. a kolektív: Sústavná anatómia človeka. Martin: Osveta 1979. 256,257s. ISBN: 70-069-79
  5. Rohen, Johannes; Chihiro Yokochi, M.D.: Anatómia človeka. Preklad: doc. MUDr. Jozef Beňuška, CSc., a doc. MUDr. Peter Mráz, DrSc.. Martin : Osveta 1991. 16,157,158, 201,202,203s. ISBN: 80-217-0342-3
  6. Holomáňová, Anna; Brucknerová, Ingrid: Anatomické názvy II. Bratislava: Elán 2002. 62,63,64,151,152,170,193s. ISBN: 80-85331-34-9
  7. Prof. Abrahams, Peter: Ľudské telo. Preklad: Martin Lukáč. Bratislava: Svojtka & Co. 2016. 132,133,144,145,146,148,149,222,223,224,225s. ISBN:978-80-567-0007-5
  8. Dylevský, Ivan: Základy funkční anatomie. Praha: Poznání 2011.439,440,441s. ISBN:978-80-87419-06-9
  9. Netter, Frank: Netterov anatomický atlas človeka. Preklad:MUDr. Róbert Popovič. Brno: CPress 2016. 212,213,214,139,138s. ISBN:978-80-264-1184-0
  10. Dr. Krajčovič, Andrej: Atlas ľudského tela. Nesvady: FONI book 2015. 121,122,123s. ISBN: 978-80-89637-33-1
  11. Uttridge, Sarah: Ako funguje kostra. Preklad: Martin Lukáč. Bratislava: Svojtka & Co. 2016. 50,51,52,81,82,83s.ISBN: 978-80-567-0008-2
  12. Mráz Peter a kol.: Anatómia 1. SAP Bratislava, 2005.
Príloha   Dátum Veľkosť Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
 KOSTI NOHY (audiovizuálna pomôcka) 18.9.2017 233.1 MB užívateľ na príslušnej fakulte

Predmety/kurzy