Funkčná histológia, vývin a evolúcia lymfatického systému človeka

Orgány lymfatického systému boli od nepamäti zahalené rúškom tajomstva. Ako príklad môžeme uviesť týmus. Ten si môže činiť nárok na poctu, že je posledným dôležitým orgánom nášho tela, ktorý vydal tajomstvo o svojej funkcii.                                                                         

Po stáročia, až do roku 1961, kontroverzné tvrdenia komplikovali väčšinu otázok týkajúcich sa jeho funkcie, aj klinického významu. Jeho rozhodujúca funkcia pri fungovaní vývinu imunitného systému bola potvrdená až v roku 1961 Jacquesom Millerom. Veď ešte v učebnici „Obecná a speciální pathologie a pathologická anatomie“ z roku 1948, ktorej autorom sú českí lekári z Brna sa uvádza, že odstránenie týmusu u mladých psov vedie k poruchám telesného aj duševného vývoja. Aj v československej učebnici Histológie z roku 1966 profesor Wolf uvádza, že medzi funkcie týmusu patrí regulácia nukleoproteínového metabolizmu v tele. Autor predpokladal, že novovzniknuté lymfocyty v týmuse degenerujú, čím sa do krvného obehu dostávajú uvoľnené nukleoproteíny. Aj keď sa tieto názory dnes už zdajú prekonané, treba zdôrazniť, že sú staré len niekoľko desaťročí.

Štruktúra a funkcia lymfatického systému však nie je dopodrobna preskúmaná ani v súčasnosti. Objavujú sa dokonca „revolučné“ hypotézy, že aj epitel čreva môže byť považovaný za primárny lymfatický orgán, keďže je schopný ovplyvňovať procesy dozrievania lymfocytov. V mnohých súčasných učebniciach sú doteraz nesprávne opisované krvný obeh v  slezine, či objasnenie pôvodu fagocytujúcich buniek ľudského tela. Aj kvôli uvedeným skutočnostiam sme sa rozhodli napísať stručné učebné texty, ktoré v kontexte súčasného poznania poskytujú študentom pregraduálneho aj postgraduálneho štúdia aktuálne poznatky o mikroskopickej štruktúre a vývine orgánov lymfatického systému. Tieto poznatky sú základom pre pochopenie funkcií lymfatického systému, ako aj pre pochopenie celej imunológie. Výskum mikroskopickej štruktúry orgánov lymfatického systému bol, aj je predmetom záujmu mnohých slovenských morfológov a patológov. Aby ich mená poznali súčasné a aj budúce generácie lekárov, na začiatok učebných textov sme zaradili kapitolu o histórii výskumu lymfatického systému.

Z pohľadu slovenského písomníctva je jedinečnou kapitolou prehľad evolučného vývoja lymfatického systému stavovcov. V nej sa čitateľ dozvie, že aj pri embryonálnom vývine lymfatických orgánov človeka platí Haeckelov biogenetický zákon. Podľa neho každý organizmus počas svojho individuálneho vývinu (ontogenézy) opakuje určité morfologické črty, ktorými prešli jeho predkovia v priebehu evolúcie (fylogenézy).

Na záver učebných textov sme vložili krátky test, v ktorom si čitateľ môže overiť novonadobudnuté vedomosti. Jednotlivé správne odpovede dopĺňame stručným komentárom, v ktorom si čitateľ zopakuje najdôležitejšie fakty o funkčnej histológii orgánov lymfatického systému.