Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.
Zásadný rozdiel v rozpoznávaní antigénu alfa/beta T- a B-lymfocytmi je v tom, že alfa/beta T-lymfocyty nedokážu rozpoznať natívny antigén, ale len antigén, resp. peptid, ktorý z neho pochádza, ktorý sa viaže do žliabku vlastných molekúl hlavného histokompatibilného komplexu (HLA). Proces, pri ktorom sa z pôvodného proteínového antigénu vytvára peptid, viaže na HLA-molekuly a zabuduje do membrány bunky, kde sa zviditeľňuje alfa/beta T-lymfocytom, sa označuje ako prezentácia antigénu. V závislosti odkiaľ antigén pochádza, či z extra- alebo intracelulárneho zdroja, rozlišujeme dve základné dráhy prezentácie antigénu – exogénnu a endogénnu.
Exogénna dráha prezentácie antigénu sa začína jeho pohltením bunkami, ktoré sa špecializujú na túto činnosť; označujú sa ako bunky prezentujúce antigén (antigen presenting cells - APC). Tie pohltený antigén „upravia“ a prezentujú na svojom povrchu v spojení s HLA-molekulami druhej triedy (HLA-II). K APC patria najmä myeloidné dendritové bunky a makrofágy. Schopnosť prezentácie antigénu majú aj B-lymfocyty, ale v podstate menšej miere ako dendritové bunky či makrofágy.
Endogénna dráha prezentácia antigénov sa týka proteínových antigénov, ktoré sa objavujú vnútri ktorejkoľvek jadrovej bunky. Ide najmä o autológne (poškodené) cytozolové proteíny, vírusové a nádorové antigény. Tieto sa štiepia na menšie fragmenty v útvare zvanom proteazóm a viažu sa do žliabku HLA-molekúl prvej triedy. Po väzbe sa komplex „HLA-molekula + peptid“ zabuduje do membrány bunky, kde ho rozpoznáva cytotoxický T-lymfocyt.
Okrem prezentačných dráh mediovaných HLA-molekulami v ostatnej dobe pribudli ešte prezentačné dráhy, ktoré zabezpečujú CD1- a MR1-moleluky, ktoré prezentujú iné ako proteínové antigény. CD1-molekuly sa špecializujú na prezentáciu glykolipidových antigénov, ktoré následne rozpoznávajú gama/delata T-lymfocyty alebo NKT-bunky. MR1-prezentačná dráha sa špecializuje na prezentáciu metabolitov, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Bunky, ktoré rozpoznávajú tento prezentačný komplex sa označujú ako MAIT (mucosal-associated invariant T cells).
Antigén proteínového alebo glykolipidového charakteru potrebujú na indukciu imunitnej odpovede T-lymfocyty, a preto ich označujme aké T-závislé antigény. Naproti tomu ešte existujú antigény, ktorý pomoc zo strany T-lymfocytov nepotrebujú a preto ich označujeme ako T-nezávislé antigény. Patria sem antigény oligo- či polysacharidového pôvodu a superantigény.
Antigény oligo- a polysacharidového pôvodu, ktoré na indukciu imunitnej odpovede, konkrétne syntézy protilátok, pomoc zo strany T-lymfocytov nepotrebujú. Je to z toho dôvodu, že ich opakujúce sa epitopy dokážu prekrížiť susedné receptory, čo postačuje na aktiváciu B-lymfocytu a jeho diferenciácie na plazmatickú bunku.
Superantigény sa viažu na laterálnu oblasťalfa 1-domén HLA-II molekúl. Súčasne sa však viažu aj na variabilné domény β-reťazca antigénových receptorov T-lymfocytov, z ich vonkajšej časti. Takýmto spôsobom superantigény preklenujú oba typy buniek a aktivujú ich. Výsledkom môže byť ich stimulácia, čo spôsobí masívne uvoľnenie cytokínov (IL-1, IFN-gama, TNF), ktoré sa klinicky môže prejaviť aj príznakmi podobajúcim sa endotoxínovému šoku.
| Príloha | Dátum | Veľkosť | Prístupnosť [?] | Klinicky citlivé [?] | Licencia | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Prezentácia antigénov | 27.3.2013 | 4.13 MB | registrovaný užívateľ | – | – |
4-D hodnotenie:
 Skriptá a návody |
 Edukačné weby a atlasy |
 Digitálne video |
 Prezentácie a animácie |
 Obrazový materiál – kazuistiky |
 E-learningové kurzy (LMS) |
 Nerecenzované |
 Základná úroveň |
 Pokročilá úroveň |
 Špecializačná úroveň |
 Komplexná úroveň |
HodnoceníZvoľte prosím dosiahnutú úroveň vzdelania a potom ohodnoťte výučbový materiál predovšetkým z pohľadu vhodnosti materiálu pre samoštúdium.
Študent – študent bakalárskeho alebo magisterského stupňa
Absolvent – absolvent bakalárskeho alebo magisterského stupňa PhD. absolvent – postgraduálny študent, absolvent PhD. štúdia, odborný asistent, ...
%
Ohodnoťte hodnotiťako prvý tento článok! |
||
| Tento príspevok nebol skontrolovaný garantom obsahu portálu. | ||||||
Predmety/kurzy
Súvisiace články:
Kľúčové slová: Prezentácia antigénov, HLA, CD1, MR1, superantigén
citácia: Milan Buc: Prezentácia antigénov. Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave [online] , [cit. 18. 05. 2025]. Dostupný z WWW: https://portal.fmed.uniba.sk/clanky.php?aid=221. ISSN 1337-9577.