Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál LFUK v Bratislave
Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského v Bratislave
Projekt MEFANET (MEdical FAculties Educational NETwork)

Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie

Alergiou trpí značná časť populácie vyspelých krajín, štatistiky uvádzajú až okolo 30 %, čo ostro kontrastuje so situáciou spred 50 a viac rokmi, kedy alergia nedosahovala ani úroveň 5 %. Kde hľadať príčinu tohto stavu? Odborníci tento stav vysvetľujú predovšetkým zmenami v hygienickom štandarde, ktorý sa podstatne zlepšil, zmenami v početnosti rodín, výžive, znečistením ovzdušia, očkovaním, nadmerným užívaním antibiotík, čo všetko spôsobuje, že Th1-imunitná odpoveď sa nie dostatočne často a intenzívne aktivuje a nestačí vyvažovať zase nadmerne aktivovanú Th2 imunitnú odpoveď, a to tým skôr, že táto už nebojuje s helmitmi, lebo sme ich tiež zásadne eradikovali.

Diagnostika alergie sa zakladá na stanovované počtu eozinofilov v periférnej krvi, príp. bronchoalveolovej laváži, stanovovaním celkových a špecifických hladín IgE, zisťovaním hladín solubilných molekúl CD23 a CD63. Stále však základom správnej diagnózy sú intradermálne testy.

Liečba alergie využíva antihistaminiká, antagonistov leukotriénov, glukokortikoidy a najnovšie sa doliečby dostali aj monoklonové protilátky proti IgE (omalizumab). V liečbe alergií má svoje miesto aj subkutánna alergénovo špecifická imunoterapia (SIT). Zakladá sa na pravidelných podkožných injekciách postupne stúpajúcich dávok alergénových extraktov, alebo rekombinantných alergénov. Sublingválna imunoterapia (SLIT) sa zase zakladá na podávaní alergénov dráhou sliznice ústnej dutiny.


Počet osôb trpiacich na atopické choroby v industrializovaných krajinách prudko stúpol, genóm človek sa však výrazne nezmenil. Čo hľadať za týmto vzostupom, čo je jeho príčinou? Vysvetlenie hľadá tzv. hygienická hypotéza, podľa ktorej za prudký vzostup alergie môže zmena životných podmienok. Ide tu predovšetkým o omnoho nižšiu expozíciu mikroorganizmami, ktoré predtým indukovali Th1-imunitnú odpoveď a zmena stravy – potraviny sú upravené skladované a transportované, konzumujeme menej ovocia a zeleniny. Ďalej je tu liečba antibiotikami, vakcinácia, menší počet súrodencov v rodinách a pod. Aj keď existujú priame i nepriame dôkazy platnosti hygienickej hypotézy, najväčší protiargument jej absolútnej platnosti je v tom, že vo vyspelých krajinách prudko vzrástli nielen atopické, ale aj autoimunitné choroby, ktoré sú zväčša podmienené Th1-typom imunitnej odpovede.
Diagnostika alergických stavov sa robí metódami in vivo alebo in vitro. Z in vitro testov sa, používa stanovenie celkovej hladiny IgE (RIST- radioimmunosorbent test) a test na určenie špecifických protilátok IgE (RAST - radioallergosorbent test), ktoré ale ako rádioaktívne metódy postupne vytláčajú nerádioaktívne enzýmové metódy (ELISA, tzv. ImmunoCAP). Postupne sa začína aj s určovaním diferenciačného antigénu CD23 na periférnych B-lymfocytoch (fluorescenčnou mikroskopiou alebo prietokovou cytometriou), ktoré získava význam pre posúdenie atopickej reaktivity, najmä pri atopickej dermatitíde. U zdravých sa CD23 vyskytuje len asi na 5 % B-lymfocytov, u ťažkých foriem alergie až okolo 20 %. Prietokovou cytometriou možno zisťovať aj zvýšenie počtu CD63-pozitívnych bazofilov; CD63 je znak alergénom stimulovaných bazofilov menej. Tento test nahradil predtým používaný, ale menej presný degranulačný test bazofilov. Najpriekaznejšie však stále zostávajú intradermálne testy. Alergik sa testuje na celú škálu potenciálnych alergénov. V pozitívnom prípade vyvolá alergén, na ktorý je senzibilizovaný do 15 minút urtikovú reakciu. Výhoda kožných i.d. testov je možnosť testovania veľkého počtu alergénov pri jednom vyšetrení. Nevýhoda je, že u niektorých chorých je možnosť navodenia anafylaktickej reakcie a senzibilizácie novými alergénmi.
Medikamentózna liečba atopických chorôb je komplexná. Antihistaminiká sú látky, ktoré kompetitívne inhibujú H1-receptory pre histamín, čím bránia jeho farmakologickému pôsobeniu. Glukokortikoidy redukujú hladinu histamínu tým, že blokujú dekarboxyláciu histidínu, ktorou vzniká histamín; inhibujú tiež účinky fosfolipázy A2, a tým aj produkciu sekundárnych mediátorov alergických reakcií. Antagonisti leukotriénov sú klinicky účinné, čo potvrdzuje fakt, že leukotriény sú pri astme relevantné mediátory. Včas podané antileukotriény pôsobia bronchodilatačne, inhibujú konstrikciu dýchacích ciest po inhalácii alergénut. Najnovšie sa do terapie alergie zaviedli monoklonové protilátky anti-IgE; protilátka sa označuje ako omalizumab. Protilátky reagujú s treťou konštantnou doménou IgE a bránia jej vo väzbe na Fc-receptory. V liečbe alergií má svoje miesto aj subkutánna alergénovo špecifická imunoterapia (SIT). Zakladá sa na pravidelných podkožných injekciách postupne stúpajúcich dávok alergénových extraktov, alebo rekombinantných alergénov. Sublingválna imunoterapia (SLIT) sa zase zakladá na podávaní alergénov dráhou sliznice ústnej dutiny. Aj keď si liečba vyžaduje oveľa vyššie dávky alergénu ako pri SIT, vedľajšie nežiaduce účinky sú zriedkavé a mierne, čo robí túto liečbu veľmi vhodnou, predovšetkým pre deti.

Prílohy:
Príloha   Dátum Veľkosť Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
ppt Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie Stiahnuť - Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergieOtvoriť v novom okne - Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie 5.10.2012 1.41 MB užívateľ na príslušnej fakulte
 

Predmety/kurzy

Kľúčové slová: Alergia, hygienická hypotéza, IgE, eozinofily, antihistaminiká, omalizumab


autor: Milan Buc | pracovisko: Imunologický ústav | publikované: 5.10.2012 | posledné úpravy: 5.10.2012
citácia: Buc Milan: Alergia II – hygienická hypotéza, diagnostika a liečba alergie. Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych odborov :: Portál Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave [online] 5.10.2012, posledná aktualizácia 5.10.2012 [cit. 2019-08-20] Dostupný z WWW: <https://portal.fmed.uniba.sk/clanky.php?aid=212>. ISSN 1337-9577.
 

Komentáre a diskusia

Vložiť nový príspevok:

Autor / e-mail: [ prihlásenie/overenie používateľa ]
Titulok:
Text:
 
 Pridať štítok:   Štítok odoslaný, ďakujeme