Hypersenzitívne reakcie prvého typu - Alergia I

Alergia zahŕňa celé spektrum imunitných reakcií, ktoré u senzibilizovaného jedinca po opätovnom stretnutí sa s antigénom (alergénom) spôsobujú jeho poškodenie. Alergické reakcie podľa svojho charakteru zahrnujeme pod pojmy anafylaxia, atopia a alergické reakcie oneskorenej fázy.
Anafylaxia sa potenciálne môže vyskytnúť u ktoréhokoľvek jedinca živočíšneho druhu patriaceho stavovcom vrátane človeka (s výnimkou škrečkov). Prvá expozícia na antigén (nejaký proteín alebo chemické látky na ne nadviazané (napr. penicilín)  vedie k senzibilizácii jedinca. Vytvárajú sa špecifické protilátky IgE, ktoré sa nadväzujú svojím Fc-fragmentom na mastocyty alebo bazofily, ktoré majú pre tieto protilátky špecifické receptory. Po následnej expozícii jedinca tým istým antigénom dôjde k jeho interakcii s nadviazanými protilátkami, čo spôsobí degranuláciu mastocytov a bazofilov a uvoľnenie vazoaktívnych látok (najmä histamínu) do extracelulárneho priestoru. Výsledkom ich farmakologického pôsobenia je kontrakcia hladkého svalstva, bronchov, značná vazodilatácia a prienik tekutiny do extravaskulárneho priestoru. Klinicky sa anafylaktická reakcia môže prejaviť od najľahšej formy (urtikária) až po najťažšiu – anafylaktický šok.
Atopia na rozdiel od anafylaxie vyskytuje sa iba u geneticky predisponovaných jednotlivcov. Sled udalostí, ktoré vedú k vývinu atopických reakcií a v konečnom dôsledku ku klinickým prejavom atopie možno rozdeliť na senzibilizáciu, aktivačnú a efektorovú fázu. Počas prvej fázy dochádza k senzibilizácii jedinca. Tvoria sa IgE-protilátky, ktoré sa nadväzujú na mastocyty a bazofily. Pri aktivačnej fáze reexpozícia senzibilizovaného jedinca spôsobuje aktiváciu mastocytov a bazofilov a ich degranuláciu. Napokon v efektorovej fáze sa prejavia klinické symptómy, ktoré závisia od miesta, tzv. šokového orgánu, kde došlo k uvoľneniu mediátorov. Ak šokový orgán predstavuje napr. koža, napr. pri intradermálnej aplikácii alergénu, pozoruje sa typická urtikáriová reakcia – pupenec obklopený erytémom. Alergické reakcie u senzibilizovaného jedinca môžu postihnúť väčšinu, ak nie všetky orgány a tkanivá. Napriek tomu u človeka je najčastejšie postihnutý respiračný systém (senná nádcha, asthma), koža (urtikária, angioedém, atopický ekzém), spojivky (alergická konjuktivitída), gastrointestinálny a urinárny trakt. Okrem týchto „klasických“ alergických syndrómov sa usudzuje, že alergická vaskulitída a synovitída môže byť príčinou niektorých ťažkostí pri opakovaných bolestiach hlavy, zmien nálady, porúch pamäti, srdcových arytmií a artritíd.
 

Predmety/kurzy

• Imunológia [020]

Súvisiace články:

• Protilátky. B-lymfocyty