Komplementový systém a jeho biologický význam

Protilátky nás pred mikroorganizmami chránia principiálne dvoma spôsobmi: obaľovaním ich povrchu (opsonizácia), čo uľahčuje ich pohltenie a usmrtenie fagocytmi, alebo ich lýzou. V tomto poslednom prípade však potrebujú pomoc zo strany komplementového systému. Tento tvorí viac ako 35 proteínov, ktoré produkuje najmä pečeň a makrofágy, čo umožňuje jeho aktiváciu kdekoľvek v organizme kde prebieha zápal. Zložky komplementu sú súčasťou proteínov plazmy a reprezentujú 10% z globulínovej frakcie.

Proteíny komplementového systému sa v tele nachádzajú v neaktívnom stave a ich aktivácia prebieha postupne: len čo sa jedna zložka aktivuje, táto následne aktivuje druhú a pod; mechanizmus je v limitovanej proteolýze, kedy sa z väčšieho fragmentu odštepuje menší a tým sa väčší aktivuje; ide o tzv. kaskádový spôsob aktivácie. V závislosti od charakteru aktivačnej látky rozlišujeme tri dráhy aktivácie komplementu: klasickú, lektínovú a alternatívnu. Okrem lýzy terčových buniek, komplement má aj iné biologické aktivity: chemotaxiu, opsonizáciu, pro-zápalovú aktivitu a zodpovedá aj za odstraňovanie imunokomplexov.
Na to, aby sa zabezpečila rýchla a aktivácia komplementu a súčasne aby prebiehala len v rámci fyziologických medzí, jeho aktivita sa musí starostlivo kontrolovať. Dosahuje sa to viacerými spôsobmi: jeho zložky sa nachádzajú v inaktívnej forme, aktivačné fragmenty majú krátky polčas života a kontrolujú ich početné inhibičné proteíny, ako je napr. C1-inhibítor, „decay accelerating factor“  DAF, faktory I a H atď. Deficiencie komplementu zapríčiňujú vážne chorobné stavy, ako je angioneurotický edém, paroxyzmálna nočná hemoglubinúria, vnímavosť na infekcie, spôsobené najmä príslušníkmi rodu Neisseria a pod.

Príloha   Dátum Veľkosť Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
 Komplementový systém a jeho biologický význam 28.2.2012 5.76 MB registrovaný užívateľ

Predmety/kurzy

Súvisiace články: