prof. PhDr. MUDr. Alena Furdová, alikafurdova(at)yahoo.com

Operácia šedého zákalu - katarakty, je jedným z najrozšírenejších operačných postupov.

V texte je prehľad katarákt a operačných postupov.

Vo videu demonštrujeme staršie typy operácií, intra a extrakapsulárnu formu extrakcie katarakty.                                                                                 

Jedným zo spôsobov podania lieku pri očných ochoreniach je injekčné podávanie do sklovca (intravitreálne). Využíva sa pri mnohých ochoreniach žltej škvrny sietnice (makuly) a sietnice s cieľom zlepšenia videnia a/alebo zastavenia progresie zhoršovania ostrosti videnia a slepoty.                                                               

Očná aplikačná cesta sa využíva na liečbu mnohých očných chorôb alebo iných patologických stavov postihujúcich daný orgán (alergia, zápal, glaukóm, poranenia oka, vlhká, vekom podmienená degenerácia makuly, diabetický makulárny edém).                                                                                         

3D tlač za svoje pomerne krátke obdobie existencie prešla pozoruhodným vývojom a jej ďalší rozvoj sa očakáva aj v budúcnosti. Svoje miesto našla v mnohých odvetviach priemyslu, kde sa často používa na vytváranie prvých prototypov pred samotnou výrobou. Vďaka zjednodušeniu procesu a lepšej cenovej dostupnosti niektorých tlačiarní dnes už existuje veľké množstvo domácich tlačiarní slúžiacich pre vlastné potešenie majiteľov. Okrem toho si svoju cestu razí aj v jednotlivých odvetviach medicíny, kde sa používa na plánovanie zákrokov, vzdelávanie, na výrobu medicínskych či dentálnych implantátov a pomôcok pre pacienta. Známe sú použitia 3D tlače v oblasti kraniofaciálnej chirurgie, neurochirurgie, kardiovaskulárnej chirurgie, stomatológie, ortopédie a traumatológie, ako aj v oftalmológii.

3D tlač vďaka svojmu nesmierne rýchlemu pokroku v súčasnosti umožňuje vytvárať modely predmetov, štruktúr a tvarov, ktoré by nám pred pár mesiacmi pripadali takmer nemožné.
Vynález 3D tlače ponúkol ľudstvu úplne nový spôsob a možnosti a využitie aj v oblasti medicíny.

Práca prezentuje výsledky 3D tlače pri vužití v rámci tyvorby stereotaktického rádiochirurgickkého plánu ožiarenia pacienta s vnútroočným nádorom.

Podporené grantom KEGA 016UK-4/2018.

V poslednom období so zavedením nemocničných počítačových sietí vznikajú celé systémy určené pre zdravotnícke zariadenia, ktoré umožňujú archivovanie a j elektronický prenos zdravotníckej dokumentácie, obrázkov, spracovanie údajov pre poisťovne, objednávanie liekov a pomôcok (tzv. NIS – Nemocničný informačný systém). V súčasnosti sú k dispozícii štandardizované protokoly aj pre prenos statických obrazových dát po elektronickej sieti. Napríklad RTG, CT, UZV alebo MRI obrazová dokumentácia je elektronicky aj archivovaná a po prihlásení sa do siete je dostupná lekárom v rámci nemocničnej dokonca aj medzinemocničnej siete. Fyzické RTG snímky sa realizujú iba výnimočne, najčastejšie sa ale s papirovou dokumentáciou zasielame nález na CD nosiči s obrázkami. V súčasnosti ešte nie je možný všeobecný prístup a archivácia videosekvencií na rozdiel od prístupu k statickým obrázkom (fotografiám).
Niektoré protokoly vyžadujú k prehliadaniu konkrétny software, ktorý nie je vždy kompatibilný napríklad na inom pracovisku, ktoré chce dokumentáciu preštudovať. Zásadnou nevýhodou všetkých informačných systémov pre reprodukciu obrazových dát je ich vysoká nadobúdacia cena, ale je to trend získavania informácií v budúcnosti. Tieto trendy zaznamenávame aj v oftalmológii (očné lekárstvo).
Podmienkou liečby je vždy zistenie správnej diagnózy. Pri vyšetrení oka a jeho okolitých štruktúr vždy dodržiavame určitý postup, ktorý bol stanovený na základe skúseností a svojou logickou stavbou vedie k správnemu medicínskemu mysleniu, kde sa snažíme odlíšiť podstatné od nedôležitého a v konečnom dôsledku vieme zoradiť jednotlivé symptómy do konkrétneho ochorenia. Všetky zistené anamnestické údaje zaznamenávame a na tomto podklade sa lekár rozhodne pre ďalšie funkčné a morfologické vyšetrovacie postupy pred stanovením konečnej diagnózy a liečbou. Vyšetrenie objektívnych zmien a funkcií zrakového orgánu sa skladá zo základných funkčných a morfologických vyšetrovacích metód a zo špeciálnych vyšetrení.
V očnom lekárstve v rámci vyšetrenia zrakového orgánu dodržiavame osvedčené postupy, orientačne pacienta prezeráme pri dennom svetle, sledujeme aj zmeny na pomocných orgánoch oka, nasleduje vyšetrenie pri bočnom svetle fokálnym vyšetrením predného segmentu a vyšetrenie ukončíme vyšetrením očného pozadia. Vyšetrenie je vždy doplnené o potrebné špeciálne postupy aj vyšetrenie zrakových funkcií vždy oboch očí.
Pri použití jednotlivých vyšetrovacích metód v oftalmológii vždy zohľadňujeme ďalšie parametre špecificky relevantné pri využití zobrazenia:
• veľkosť rizika pre pacienta
• stupeň invazívnosti
• dávka ionizujúceho žiarenia
• stupeň komfortu pre pacienta
• veľkosť a presnosť zariadenia
• schopnosť zobrazenia anatomických a fyziologických štruktúr
• finančná náročnosť výkonu
 

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka

Zobrazovacie metódy zadného segmentu oka slúžia na získavanie údajov napríklad o terči zrakového nervu, sietnici. U niektorých prípadov potrebujeme v rámci stanovenia diagnózy sledovať aj priebeh zmien v časovom intervale. Sú to tieto metódy:
- fotografia očného pozadia kamerou
- dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie
- fluoresceínová angiografia
- indocyanínová angiografia
- skenovacia laserová oftalmoskopia
- optická koherenčná tomografia (OCT)
- Heidelbergský retinálny tomograf (HRT)
- analyzátor nervových vlákien - Nerve fiber Analyzer (GDx)
- analyzátor hrúbky sietnice – Retinal Thickness Analyzer (RTA)

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa vo Veľkej Británii a Japonsku objavili prvé lekárske ultrazvukové prístroje pre dvojrozmerné zobrazenie. Prakticky v rovnakom čase sa začali objavovať ultrazvukové metódy založené na Dopplerovom princípe, ktoré umožňujú zisťovať smer a rýchlosť pohzňybyod štruktúr odrážajúcich ultrazvuk. V poslednej dobe sa ultrazvuková diagnostika využíva stále vo väčšej miere vzhľadom na nízke riziko pre pacienta pri vyšetrení.
Fyzikálne princípy diagnostického ultrazvuku
Ultrazvuk je akustické vlnenie s frekvenčným spektrom mezi 20 kHz a 1 GHz, teda s frekvenciou nad hranicou počutia. K lekárskemu využitiu je vhodné frekvenčné pásmo 2 až 30 MHz. Vysielanie ultrazvukového signálu z diagnostickej sondy do tela pacienta má za následok šířenie pozdĺžnej tlakovej vlny. Častice hmotného prostredia kmitujú okolo svojej rovnovážnej polohy, čím dochádza k prenosu energie. Pri každej interakcii vlny s tkanivom jednotlivých orgánov je časť signálu pohltená v tkanive, časť rozptýlená a časť odrazená. Takto zoslabený signál možno po výstupe z tela pacienta merať a získať tak celkovú informáciu o akustických vlastnostiach vyšetrovaného tkaniva.
K prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú je potrebný určitý čas, ktorý je charakteristický pre každé prostredie. Pri prechode vlnenie prostredím sa jeho intenzita znižuje a dochádza k útlmu, pričom sa uplatňuje mechanizmus absorpcie a rozptylu. Absorbcia znamená zníženie intenzity premenou akustickej energie na teplo. Rozptyl je zníženie intenzity vĺn odrazom, ohybom a lomom vlnenia na negomogenitách prostredia.
Rýchlosť šírenia (fázová rýchlosť) vyjadruje čas potrebný k prenosu kmitavého pohybu z jednej častice na druhú a je charakteristická pre každé prostredie. Rýchlosť šírenia ultrazvuku v jednotlivých štruktúrach oka je rozlična, napríklad:
- voda – 1480 m/s
- komorová voda – 1532 m/s
- sklovec – 1532 m/s
- mäkké tkanivá – 1550 m/s
- rohovka – 1620 m/s
- šošovka – 1641 m/s
- kosť – 3500 m/s
V rámci oftalmológie sa používajú sondy priame, prispôsobené pre kontaktné alebo imeryné spôsoby vyšetrenia najčastejšie s frekvenciou ultrazvuku od 8 do 12 MHz. Pre zobrazenie v A mode sa používajú nefokusované sondy o priemere 5mm. Priemer fokusovanej sondy pre B zobrazenie býva 10 mm. V bežnej klinickej praxi sa najčastejšie využíva A a B mod (A, B scan) zobrazenia.
 

Spolužitie človeka a mačky či psa prináša potešenie a úžitok obom stranám. Pri zanedbaní starostlivosti o zdravie zvieraťa a vlastnú hygienu sa však spolužitie môže odmeniť aj menej priaznivými dôsledkami na zdraví. Vo vzťahu k mačkám je najviac asi známa toxoplazmóza, z hľadiska premorenia populácie v tomto smere vysoko vedie toxokaróza. Tieto ochorenia môžu mať vplyv aj na zrak, a to si už z nás málokto uvedomí a keď je „neskoro“, tak sa čudujeme, že čo sa to v tom našom oku vlastne deje...
Toxoplazmóza je ochorenie spôsobené infekciou parazitickým prvokom Toxoplasma gondii, obligátne intracelulárnym parazitom. Ochorenie vytvára širokú škálu príznakov u ľudí, cicavcov a u rôznych druhov vtákov.
Toxokaróza je parazitárne ochorenie psov a mačiek, prenosné na človeka. Pôvodcom ochorenia je Toxocara canis u psov a Toxocara cati u mačiek. Sú to červy patriace do kmeňa Nematodes.
 

Identifikácia včasných diagnostických biomarkerov, ktorá umožní identifikáciu vysoko rizikových pacientov pred vznikom rozvinutých štádií ochorenia umožní ich cielenú, personalizovanú liečbu.

Rozvojom nových metód v oblasti cytogenetiky a molekulovej biológie sa veľmi rýchlo rozrastajú poznatky o chromozómových abnormalitách, molekulových zmenách a regulátoroch bunkového cyklu. Viaceré chromozómové abnormality a zmeny v regulátoroch bunkového cyklu predstavujú významné prognostické faktory MMU.

Práca uvádza poznatky o základoch alterácie génov, proteínov, signálnych dráh súvisiacich s malígnou transformáciou bunky, chromozómových abnormalitách, informáciu o epigenetickej deregulácii expresie tumor-supresorových génov a génov podieľajúcich sa na procesoch metastázovania.

 Podporené grantom KEGA 008-UK - 4/2014